Aké je to hrať s otrasom mozgu? Stačilo sa mi dotknúť brady a vyplo ma

ZVOLEN. Niektorí sedeli na ľade, iní kľačali. Ďalší sa opierali o hokejku. Po tvári im stekal pot a v očiach bolo vidieť veľké sklamanie.

Keď si popradský kapitán Patrik Svitana prebral striebornú medailu, sadol si medzi dvierka na striedačke a smutne sa pozeral ako Zvolenčania oslavujú majstrovský titul.

„Bola to bezmocnosť. Sú to ťažké pocity, neviem to ani opísať,“ priznal Svitana približne hodinu po zápase, keď sa blížil k autobusu.

Boli sme najlepší útok ligy

Na drese mal celú sezónu kapitánske céčko. Pozíciu lídra dokazoval výkonmi na ľade i ľudským prístupom v kabíne. Veľmi túžil, aby Poprad konečne získal titul.

„V mužstve som mal úlohu, ktorú som pred desiatimi rokmi vo finále nemal. O to viac ma mrzí tento neúspech,“ rozprával Svitana tichým hlasom.

„S odstupom času si uvedomíme, že sme mali kvalitnú sezónu. Hrali sme perfektný hokej, nemáme sa za čo hanbiť. Nič iné mi neostáva, len športovo pogratulovať Zvolenu,“ dodal.

Zvolenčania sa spoliehali na široký káder a tri silné formácie. Popradčanov ťahalo najmä útočné trio Patrik Svitana, Marcel Haščák a Dávid Skokan.

„Vo všetkej skromnosti musím povedať, že sme boli najlepší útok v lige. Od prvého dňa ako sme sa stretli, lepilo nám to,“ vravel Skokan.

Všetci traja sú odchovanci Popradu a poznajú sa od detstva.

„Chodili sme do jednej školy, sme Popradčania a sadli sme si aj ľudsky. Celú sezónu sme si na ľade robili radosť. Boli sme šťastní,“ priznal Skokan.

Tréneri mu hovorili, aby nehral 

Po zápase si prebral cenu pre najlepšieho hráča play off. Bola to malá útecha na sklamanie, ktoré z jeho tvári bolo vidieť pri zvolenských oslavách.

„Túto cenu som dostal aj vďaka spoluhráčom v útoku. Je to aj ich zásluha. Rád by som ju venoval svojmu otcovi, ktorý ma vychoval. Patrí mu vďaka,“ vravel s dojatím.

Výbornými výkonmi si pýtal aj miestenku do reprezentácie. Dokonca mu už počas finále volal aj hlavný skaut národného tímu Oto Haščák.

„Hrám s poškodeným meniskom i chrupavkou. Vo finále som mal aj otras mozgu. Stačilo sa mi len trochu dotknúť brady a hneď ma vyplo,“ priznal Skokan.

„Zo zdravotných dôvodov som sa ospravedlnil. Vážim si túto ponuku, ale som tak vyčerpaný, že potrebujem dva či tri týždne voľno,“ doplnil.

Za bežných okolností by nenastúpil, ale vo finále sa ide na krv. Nevedel si predstaviť, že by spoluhráčov nechal v štichu.

„Boli sme tak vychovávaný, mal som tvrdých trénerov. Manželka mi vravela, že zdravie je prvoradé. Aj tréneri i riaditeľ klubu mi hovorili, aby som nehral. Ja som sa nechcel vzdať,“ hovoril presvedčivo 32-ročný útočník.

Zodpovednosť zobrali na seba 

Napriek sklamaniu obaja popradskí hokejisti zagratulovali súperovi k titulu. Zhodli sa, že Zvolenčania boli o kúsok lepší a získali ho zaslúžene.

„Chýbal nám väčší tlak pred bránkou, hrali sme to moc po rohoch. Chýbala nám aj väčšia početnosť streľby,“ hodnotil Svitana.

„Finále bolo zaslúžené, stretli sa v ňom tímy, ktoré predvádzali výborný ofenzívny hokej. Prehrali sme prvými dvoma zápasmi, v ktorých sme mali aj trochu smolu,“ vravel Skokan.

Hoci celú sezónu podával on i jeho spoluhráči výborný výkony, ako správny líder nehľadal chybu v iných.

„Do tejto sezóne som dal všetko, ale ako správni lídri musíme zobrať na seba zodpovednosť a povedať, že sme opäť nedotiahli Poprad k titulu. Berieme to na seba. V každom zápase, v ktorom sme dali gól, tak sme vyhrali,“ priznal Skokan.

Popradčania už tretíkrát v ére samostatnosti vo finále prehrali. A stále čakajú na majstrovský titul. Zdá sa, akoby bol pre nich zakliaty. Kedy sa to zmení?

„Klub je iný, ako keď som v šestnástich z neho odchádzal. Na ďalšiu sezónu sa skladá silný káder. Budeme bojovať za Poprad,“ načrtol.

To, či ostáva v klube však nechcel potvrdiť. „Nejaké ponuky sú, ale nechám si to pre seba,“ vravel Skokan.