BRATISLAVA. Mal sedemnásť a hrával v juniorskej zámorskej súťaži. Na tribúne ho sledovali otec Peter Bondra spolu s kamarátom Miroslavom Šatanom.
"Nepotreboval som vidieť jeho meno ani číslo, aby som podľa korčuľovania rozlíšil, že je to Petrov syn," priznal pred dvoma rokmi Šatan.
Už vtedy ako generálny manažér slovenskej hokejovej reprezentácie prvýkrát povolal Dávida Bondru do národného tímu.
Hoci nemal strelecké gény po otcovi, reprezentačného trénera Craiga Ramsayho zaujal svojou aktivitou, pracovitosťou a zodpovednosťou.
"Nie je to hráč, ktorý dá za sezónu 50 gólov, ale hokej je založený na maličkostiach, ktoré dodržiava. Snaží sa pracovať vždy celé striedanie," vravel o synovi Peter Bondra.
Zranenie bola nešťastná náhoda
Dávid spojil svoju hokejovú kariéru so štúdiom na americkej univerzite, kde získal bakalársky titul v odbore biznis a financie.
A pred viac ako troma rokmi sa rozhodol skúsiť šťastie v krajine, kde jeho otec vyrastal. Po troch sezónach v Poprade, počas ktorých si zahral na dvoch svetových šampionátoch, v lete zamieril do čínskeho klubu Červená hviezda Kunlun.
"Mal som aj iné ponuky, ale KHL bola pre mňa motivácia. Preto som zariskoval a išiel do kempu Kunlunu bez kontraktu," naznačil pre SME 27-ročný hokejista.
Čínsky klub s ním napokon podpísal zmluvu a na začiatku sezóny bol pevnou súčasťou tímu. Všetko sa zmenilo až na začiatku decembra, keď si v zápase proti Vladivostoku zlomil ruku.