MONT VENTOUX. Je to ikonický kopec. Vždy, keď ním prechádza pelotón Tour de France, stane sa niečo veľké.
Mont Ventoux, alebo Veterná hora či Beštia z Provence, bol cieľom inak pokojnej 16. etapy tohtoročnej edície najslávnejších pretekov.
Viacerí cyklisti mali mýtickú horu poznačenú vo svojich cieľoch a javisko, ktoré bolo navrhnuté na produkciu drámy, to presne urobilo.
Slávny kopec nakoniec dobyl domáci pretekár Valentin Paret-Peintre z tímu Soudal Quick-Step, ktorý až na cieľovej páske zdolal Íra Bena Healyho.
Kopec poznačený úmrtím
Mont Ventoux je jedným z najslávnejších a najobávanejších kopcov Tour de France, aj napriek tomu, že do programu pretekov sa dostal až po 2. svetovej vojne.
Týči sa v Provensálsku, na juhu Francúzska, a dosahuje výšku 1 909 metrov. Patrí do pohoria Alpy, aj keď v jeho okolí nenájdete podobne vysoký kopec.
Je to osamelá hora, ktorá pre cyklistov predstavuje skutočnú skúšku vytrvalosti – nielen kvôli strmému stúpaniu, ale aj kvôli výnimočným podmienkam.
Posledných 6 kilometrov vedie cez mesačnú krajinu bez stromov, kde niet tieňa a vietor môže dosahovať silu víchrice.
Najznámejšia trasa vedie z dedinky Bédoin a meria 21,5 kilometra s priemerným sklonom takmer 8 %. Je to stúpanie, ktoré nemilosrdne odhaľuje fyzické aj psychické limity jazdcov.
Právu tu, takmer na vrchole náročného stúpania, sa v roku 1967 odohral neslávne známy moment.
Britský cyklista Tom Simpson, majster sveta z roku 1965 a jedna z najväčších hviezd vtedajšieho pelotónu, mal v hlave jediné – vyhrať 13. etapu.
Aj keď mu bolo počas stúpania zjavne zle, odmietal sa vzdať. Asi dva kilometre pred vrcholom začal kľučkovať zo strany na stranu.
Kamera ho zachytila, ako sa mu trasú nohy, pohľad má sklený a telo na pokraji kolapsu. Padol na zem a už sa z nej nepostavil. Ani okamžitá záchrana nepomohla.
Simpson zomrel krátko po prevoze do nemocnice. Neskôr sa ukázalo, že jeho organizmus nezvládol kombináciu extrémnej záťaže, dehydratácie, ale aj alkoholu a amfetamínov, ktoré mu našli vo vreckách. Mal iba 29 rokov.
Na mieste, kde naposledy bojoval s cyklistickou nesmrteľnosťou, dnes stojí jednoduchý pomník.
Nevidel som žiadnu slabinu, priznal Vingegaard
Pred 16. etapou ešte Tour nebola rozhodnutá. Líder celkového poradia Tadej Pogačar mal náskok viac než 4 minúty, no na nevyspytateľných pretekoch nemá záruku takmer nik, až kým nepríde do cieľa v Paríži.
Ak chcel druhý v poradí Jonas Vingegaard urobiť niečo s nepriaznivým výsledkom, musel konať. A to aj urobil.
VIDEO: Zostrih 16. etapy Tour de France 2025
Dvojnásobný víťaz „Starej dámy" sa od úvodu stúpania na Mont Ventoux snažil dostať Pogačara pod tlak. Prvý útok prišiel ešte ďaleko pred cieľom.
Vingegaard sa ale úhlavného rivala nedokázal zbaviť, Slovinec mu visel v háku ako jeho neúnavný tieň.
Tím Visma to zahral najlepšie ako mohol. Najskôr sa k Dánovi z úniku vrátil Tiesj Benoot, neskôr Victor Campenaerts. Vingegaard zaútočil trikrát, ani raz to nestačilo.
Keď už sa zdalo, že Vingegaard aspoň nateraz udolal Pogačara a do cieľa príde pred ním, Slovinec sa zodvihol zo sedla a útok opätoval. Zaútočil na mieste, kde teraz leží pomník Toma Simpsona.
„Som spokojný s tým, čo som dnes ukázal. Síce som nič nezískal, ale nesiem si zo sebou veľkú motiváciu. Musím pochváliť svoj tím, všetci pracovali na sto percent. Všetci boli odhodlaní a som za to rád," hovoril Vingegaard.
VIDEO: Útok Jonasa Vingegaarda na Mont Ventoux
Po prejdení cieľom sa zrazil s motorkárom, ktorý údajne nehodu zapríčinil. „Neviem, čo tam robil. Myslím si, že ľudia v cieľovom priestore by si mali dávať väčší pozor," dodal Dán.
Napriek tomu, že celý deň útočil, časovo si pohoršil. Pogačar na súpera získal ďalšie dve sekundy a iba potvrdil, že na Tour zatiaľ nemá žiadny slabší deň. Ani keď sa na kopci ocitol úplne sám bez tímových kolegov.
„Vždy bol na zadnom kolese, nevidel som na ňom žiadnu slabinu. Aj tak mám motiváciu pokračovať a stále to budeme skúšať," dodal Vingegaard.
Líder tímu Visma ukázal, že sa nehodlá Tour zabaliť. Miestami sa zdalo, že má pred Pogačarom navrch, čo v konečnom dôsledku potvrdil aj sám Slovinec.
„Trpel som? Áno, niekedy som bol na hranici svojich možností," priznal Pogačar po rekordnom výstupe. Na slávny kopec vyšiel za 54:41 minúty, čo je minútu a 20 sekúnd rýchlejšie ako doterajší držiteľ najlepšieho času Španiel Iban Mayo.
„Vingegaard stále musí hľadať cesty, ako oslabiť Pogačara," zhodnotil expert stanice Eurosport a bývalý cyklista Adam Blythe.
„On je silný vo všetkých možných situáciách, ale musia ho jednoducho nejako unaviť. Ak to budú súperi skúšať každý deň, dostanú sa mu do hlavy a bude to pre neho ešte ťažšie."
Víťaz oslobodil Francúzsko
Keď pelotón začal stúpanie na Mont Ventoux, početný únik už bol rozpadnutý. Vpredu sa držala trojica v zložení Enric Mas (Movistar), Julian Alaphilippe (Tudor) a Thymen Arensman (Ineos).
Najviac síl mal Španiel v službách tímu Movistar a dlhých 14 km pred koncom sa pokúsil o útok na horu. „Skúsil som to od podlahy," vysvetľoval.
Vedúcich pretekárov vpredu začala stíhať ďalšia trojica odhodlaných - Ben Healy (EF), Santiago Buitrago (Bahrain) a Valentin Paret-Peintre (Soudal Quick-Step).
Mas si vytvoril sľubný náskok ale s ubúdajúcimi kilometrami klesal. Trojica vzadu po nátlaku od Healyho začala spolupracovať a manko sťahovala.
Takmer v rovnakom okamihu Vingegaard útočil na Pogačara a vysielateľ sa len ťažko rozhodoval, ktorému súboju dá prednosť.
Healy medzitým s pôsobivou ľahkosťou znížil rozdiel na Masa a jazdca Movistaru spoločne s Paret-Peintreom predbehli. Dvojica si to rozdala na férovku. Francúz zaútočil na Íra, no Healy mu to rýchlo oplácal.
Healy predviedol finálový nástup dve stovky metrov pred cieľom, ale Paret-Peintre, ktorému pomohol nečakaný príchod jeho tímového kolegu Ilana Van Wildera, kontroval.
Nakoniec sa Healyho striasol až strmej rampe za poslednou zákrutou, čím si pripísal najväčšie víťazstvo svojej kariéry. Iba tretie v profi pelotóne.
„Je to niečo mimoriadne," hovoril víťaz etapy v cieli. Pre Francúzsko vybojoval vôbec prvé víťazstvo na Tour v tomto roku.
„Naozaj som si myslel, že Pogačar chce túto etapu vyhrať a únik nemá šancu. Poznal som poslednú časť až do cieľa. Vedel som, že tam môžem vyhrať a stavil som na to," dodal Paret-Peintre.
Keď prekonal prvotný ošiaľ, utekal za tímovým kolegom Van Wilderom, ktorý mu v závere výrazne pomohol ušestriť sily na vetre. Van Wilder sa v cieli zastavil a plakal. Slzy si utieral ešte aj počas rozhovoru pre Eurosport.
„Bol som veľmi šťastný. Veľmi tvrdo sme pracovali. Doteraz sme mali iba horšie dni kvôli Remcovi, dnes sme sa z toho chceli postaviť. Počúvali sme kritiku, ale boli sme odhodlaní ukázať, že nie sme zlí cyklisti.
Keď som počul, ako moderátor na vrchole povedal, že Valentin vyhral, dostalo ma to. Na tieto momenty v živote nezabudnem," hovoril dojatý.
V sobotu bol tím Soudal - Quick Step zničený po odstúpení Evenepoela, no o tri dni neskôr sa po víťazstve Paret-Peintreho stali zrazu kráľmi. A to rovno na ikonickom kopci.
„Taký je život, taká je cesta,“ hovoril generálny riaditeľ tímu Jurgen Foré. „Musíte prekonať neúspechy, ale potom sa musíte znova postaviť.“
Priebežné poradia po 16. etape na Tour de France 2025
Celkové poradie (žltý dres):
Bodovacia súťaž (zelený dres):
Vrchárska súťaž (bodkovaný dres):
Súťaž do 25 rokov (biely dres):
