Na pretekoch L'Etape Slovakia by Tour de France si znovu vysadne na bicykel, aby sa previezol spolu so stovkami fanúšikov cyklistiky.
PETER VELITS mal viacero sezón stabilné miesto vo svetovom pelotóne. Teraz si cyklistiku užíva skôr z pozície komentátora a fanúšika.
Vníma, že za Petrom Saganom je v slovenskej cyklistike istá generačná diera. "Blíži sa čas, keď na Tour nebude slovenský cyklista. Môže to prísť veľmi skoro. Je to škoda, ale je to realita," vraví.
Ste ambasádor cyklistického podujatia pre verejnosť L’Etape Slovensko by Tour de France. Čo čaká účastníkov na týchto pretekoch?
Rekreační cyklisti zažijú pocit jazdy vo veľkej skupine. Bude tam veľa pretekárov. Už to môže byť veľký zážitok. Potom sa celá jazda uskutoční na uzavretých cestách s vylúčením premávky, čo tiež bežne nezažijete. Každý účastník dostáva aj akýsi racebook, čo je knižka s detailným popisom trate. Racebook je takmer identický, aký dostávajú pretekári na skutočnej Tour de France. Taktiež celá organizácia je veľmi podobná tomu, čo predstavuje Tour. Je to podujatie s tradíciou a podľa mňa patrí aj na Slovensko.
Filozofiou je teda odovzdať účastníkom zážitok z účasti na Tour de France?
Priblížiť im to. Vo Francúzsku idú rekreační cyklisti priamo kópiu jednej z etáp pár dní pred tým, ako tade prejde pelotón. A urobia maximum toho, čo je možné, aby ľudia zažili aké to je. V iných krajinách sa to robí v lokálnych podmienkach, ale s tým istým vizuálom a s istou organizáciou.
Cesty a profil etapy sú asi skôr slovenské?
Výber tratí a profil sú veľmi dobre zvolené, pretože to nemôže byť extrémne náročné, ale nemôžeme pripraviť ani úplne rovinatú trať. Sú tu kopce a dajú sa veľmi dobre prejsť. Je to správny balans, trasa, ktorá je pre každého. Nie je to len pre cyklistov, ktorí trénujú a majú najazdené tisícky kilometrov. Musí to byť zvládnuteľné pre veľkú skupinu cyklistov.
Kariéru ste ukončili pred šiestimi rokmi. Chýba vám cyklistika?
Úprimne? Nie. (smiech) Na cyklistiku som nezanevrel, ani to nie je tak, že by som ju nenávidel. Ale užili sme si s bratom Martinom za tie roky dosť. Odjazdili sme si dosť pretekov. Veľmi rád cyklistiku sledujem, rád ju komentujem, ale už nepotrebujem súťažiť. No L’Etape je niečo iné, nie je to súťaž. Pre nás je to o tom, že si užijeme atmosféru, stretneme sa tam s kolegami, kamarátmi. Pre nás to bude pekná nedeľa.
Čo teraz pre vás znamená bicykel?
Je to dopravný prostriedok na také vozenie s deťmi a s rodinou. Ale že by som si po obede po práci išiel zajazdiť štyri hodiny, to ani náhodou. Ale veľmi ma chytil hokej. Ten ma veľmi baví. Tým že som ‚šmatlavý‘, vidím progres a vďaka hokeju sa držím v istej kondícii.
Cítili ste aj vy, že ako profesionálny športovec ste žili v istej bubline a po skončení kariéry ste sa ocitli v realite?