Tour ponúkne aj zjazd ako v tobogane a cyklocestu medzi lyžiarskymi strediskami

BRATISLAVA. Pri kreslení etáp tohtoročnej Tour de France organizátori nechali na mape francúzska veľké prázdne miesta. Akoby len pospájali medzi sebou jednotlivé pohoria na území francúzska najkratšími spojnicami. Z Baskicka a Pyrenejí do Centrálneho Masívu, Jury, Álp a Vogéz.

Zjednodušene by sa dalo povedať, že aktuálny ročník je snom každého vrchára. Ale nie je to celkom tak. Pretože relatívne veľký priestor dostanú aj šprintéri. Hromadným dojazdom môže skončiť 7, teoreticky až 8 etáp. Čo je vysoké číslo. 

Vybrať 5 etáp, ktoré by si fanúšikovia nemali nechať ujsť, môže tento rok vyznieť ako ľahká úloha. Lenže potom sú vo výbere len horské etapy. 

Kým vlani bola na trase zaujímavá klasikárska etapa po kamenných cestách alebo zaujímavá časovka. Tento rok budú mať veľa príležitostí prioritne šprintéri a vrchári. Skladba etáp je menej pestrá.

Aj rovinatá etapa, v ktorej by mali bojovať šprintéri môže ponúknuť zaujímavý priebeh a dobrú zápletku. Trafiť ju však je takmer nemožné. Všetko záleží na okolnostiach. Preto sú v našom výbere len etapy, ktoré môžu byť kľúčové v boji o celkové prvenstvo.

Tohtoročná Tour však potvrdzuje jeden dôležitý trend. Tým je skracovanie etáp v záujme aktívneho jazdenia. V minulosti bola dĺžka etáp niečo pod 200 km. Tento rok je až deväť etáp kratších ako 170 km. Predposledná má napríklad len 133 km. 

1. etapa, Bilbao – Bilbao

Na prvý pohľad to nevyzerá na veľkú drámu, lenže žltý dres je na dosah a vtedy cíti šancu každý. Okruh v okolí Bilbaa je však ako štrbavý úsmev. Plný ostrých stúpaní. 

Bude to deň ako vystrihnutý z ardenských klasík. Cyklistov čaká hneď v prvý deň prevýšenie 3300 metrov. 

V závere čakajú pretekárov stúpania Vivero a Pike Bidea, ktoré sú súčasťou klasiky Circuito de Getxo. Toto by malo byť sito, cez ktoré šprintéri neprejdú. Na oboch stúpaniach možno očakávať nástupy a veľký boj. 

Cieľ v Bilbau nie je na rovine. Je to stúpanie s miernym sklonom. Favoritmi budú najmä klasikári, ktorí dokážu v závere aj zašprintovať.

14. etapa, Annemasse – Morzine Led Portes du Soleil

Táto etapa poskytuje odvážnym veľkú príležitosť. Z piatich kategorizovaných stúpaní sa dá čakať predstavenie na Col de la Ramaz a najmä na Col de Joux Plane (1691 m). Nie je to stúpanie, ktoré by patrilo medzi legendárne, lenže mnohí profesionáli ho majú za brutálne. 

„Je to kopec, na ktorom máte pocit, že sklon je stále 20 percent,“ vravel v minulosti Američan Chris Horner. 

Sklon je nepravidelný, stále kolíše medzi 7 až 14 percentami. Na Alpy sú to netradične veľké rozdiely, väčšina ciest má skôr vyrovnaný sklon. Joux Plane je v tomto ohľade zvláštnou výnimkou. 

Zjazd do cieľa v Morzine je s Joux Plane na Tour úzko spojený a patrí medzi najnáročnejšie aj najrýchlejšie. Zmazať stratu v tomto zjazde je extrémne ťažké, pretože cesta pripomína skôr tobogan pre bobistov.

Na internete koluje historka, podľa ktorej v roku 1984 Sean Kelly dosiahol v zjazde rýchlosť 124 km/h. Pravosť tohto tvrdenia sa však nedá overiť.

V tomto roku je trasa 14. etapy zároveň trasou L'Étape du Tour de France, čo je cyklojazda pre širokú verejnosť.

15. etapa, Les Gets – Saint Gervais Mont Blanc

Etapa v tieni majestátneho Mt. Blancu. Na papieri má len štyri klasifikované stúpania, je však oveľa náročnejšia. Z alpských etáp je najdlhšia a cyklistov čaká 4500 výškových metrov. 

Najmä v závere to vyzerá na rýchly scenár, bez prestávok a bez šance nadýchnuť sa. 

Croix Fry, Col des Aravis a cieľové stúpanie vo dvoch dejstvách - Côte des Amerands s 11-percentnými pasážami a finálové Le Bettex.

Pred siedmimi rokmi tu oslavoval víťazstvo Romain Bardet. Etapa mala vtedy iný ráz. O niečo miernejší. Teraz je skladba stúpaní ešte drastickejšia a v boji o celkové prvenstvo to bude jeden z kľúčových dní. 

Zaujímavosťou je, že v jednej z najťažších etáp Tour sa cyklisti nedostanú ani do nadmorskej výšky 1500 metrov. 

16. etapa, Passy – Combloux

Pri pohľade na celú trasu Tour to zvádza, že časovka je tento rok len, aby dajaká bola. V obkolesení horských etáp sa zdá nevýrazná. Nevyniká ani dĺžkou – má len 22 kilometrov. 

Na prvý pohľad sa zdá, že neprinesie veľké zmeny. 

Lenže je to zvlnený terén. Sklon sa neustále mení. Na trase je dokonca aj takmer trojkilometrové celkom prudké stúpanie Cote du Domancy. V roku 1980 práve tu vybojoval Bernard Hinault titul majstra sveta. 

V posledných rokoch práve časovky priniesli dôležité zvraty, či kľúčové rozdiely. V roku 2020 v časovke na La Planche des Belles Filles vybojoval svoje prvé víťazstvo na Tour Tadej Pogačar.

Tento rok zase mal jasný plán na útok v časovke tím Jumbo Visma na Gire. Primož Roglič získal dres lídra práve v horskej časovke. Pripravoval sa na to polroka vopred. 

Dvadsaťdvakilometrový test v 16. etape nemusí priniesť minútové rozdiely, ale je to veľká príležitosť dať súperovi silný úder pred kráľovskou etapou. 

17. etapa, Saint Gervai Mont Blanc - Courchevel

Kráľovská etapa tohtoročnej Tour príde na rad po jedinej časovke na Tour. Hoci má 166 km, cyklistov čaká najvyššia porcia stúpaní. Musia prekonať celkové prevýšenie 5400 metrov. 

V prvom rade čakajú cyklistov dlhé stúpania – Cormet de Roselend má bezmála 20 km, Col de la Loze dokonca až 28!  

Col de la Loze (2304 m) je aj najvyšším bodom tohtoročnej Tour de France. Je to jednoznačne stúpanie, kde môžu aj favoriti nabrať veľkú stratu. Najmä vzhľadom na to, že je to už posledný týždeň Tour. 

Col de la Loze pred pár rokmi vlastne na trase Tour ani nemohol byť neexistoval. Dve lyžiarske strediská Courchevel a Meribel dlho uvažovali, že by ich mohla spájať cyklotrasa. Tak vznikol Col de la Loze.

Cyklocesta, ktorá sa dvíha do závratných výšin a v najvyšších pasážach má sklon 20 percent. Keď tu v roku 2020 bol po prvý raz cieľ etapy Tour stratil Tadej Pogačar na víťaza Miguela Angela Lopeza polminúty a na Primoža Rogliča 15 sekúnd. Tento rok môžu byť rozdiely medzi favoritmi výraznejšie. 

Deň plný utrpenia to bude pre šprintérov. Bude ich čakať veľký boj o to, aby prišli do cieľa v časovom limite.