BRATISLAVA. Šéfovia svetovej cyklistiky sa snažia, aby svoj šport, čo najviac spopularizovali. Najsledovanejšie a najprestížnejšie preteky sa primárne konajú v Európe, a tak ich zvyšok sveta môže sledovať iba v televízii.
Majstrovstvá sveta aj z tohto dôvodu prideľuje Medzinárodná cyklistická únia (UCI) aj krajinám na iných kontinentoch.
Veď len príbeh Petra Sagana je unikátny v tom, že sa majstrom sveta stal v Amerike (2015), v Ázii (2016) aj v Európe (2017). V tomto sa mu skutočne nemôže rovnať nikto.
Tento rok sa koná šampionát v Austrálii. Hostí ho mesto Wollongong, ktoré sa nachádza necelých 100 kilometrov južne od Sydney.
Majstrovstvá sveta na južnej pologuli prinášajú svoje špecifiká. Jedným z najzásadnejších je extrémna vzdialenosť. Pretekári, ktorí sa presúvali z Európy, cestovali prakticky cez pol sveta. Niektorí dlhšie ako 24 hodín.
Práve pri takto dlhom presune je dôležité, aby mal vrcholový športovec istý komfort. A tu sa začínajú problémy.
Francúzi čelia kritike za letenky
Rozdiel v cene letenky medzi ekonomickou triedou a biznis je aj vzhľadom na vysoké ceny energií a palív v tisíckach eur. Vo väčšine prípadov kupovali cyklistické zväzy lacnejšie letenky.
Aj tak ich účasť na svetových šampionátoch vyjde na desiatky tisíc eur.
Nedá sa však povedať, že všetci leteli do Austrálie len ako turisti. Víťaz zeleného dresu na Tour de France Wout van Aert sa posťažoval na twitteri, že musel za vyššiu triedu doplácať osemtisíc eur.
„Musím si zobrať veľký balík peňazí. Doplatok za biznis triedu ma stál 8000 eur, hoci mi sľubovali, že to bude stáť 3500 za spiatočnú letenku,“ napísal van Aert.
Vážne problémy rieši Francúzsky zväz cyklistiky.