Bratislavčania pri Jánovi Faithovi zaváhali. Aj tak by asi šiel do Košíc

KOŠICE. Do dejín košického hokeja sa zapísal na večné časy.

Jeho meno sa nedávno skloňovalo v súvislosti s oslavami 30. výročia zisku titulu majstrov ČSSR hokejistami VSŽ Košice, ktorých k tomuto veľkému úspechu doviedol z trénerskej pozície so svojím asistentom, teraz už nebohým Jánom Šterbákom. Ján Faith má aj ďalší dôvod na oslavu – posledný marcový deň oslávil sedemdesiatku.

Rodáci z Popradu a okolia, pokiaľ mali predpoklady pôsobiť vo vtedajšej najvyššej čs. súťaži, odchádzali vždy do bratislavského Slovana.

Čerstvý jubilant bol však prvou výnimkou, ktorá porušila túto tradíciu.

„V roku 1973 som sa rozhodol odísť z rodného Popradu do VSŽ Košice a prestup sa podarilo vyriešiť bez najmenších problémov. Aj preto, lebo na mojom konte už boli aj štarty v mládežníckych reprezentáciách. Až neskôr som sa dozvedel, že záujem o mňa prejavili i Bratislavčania, ale ako sa hovorí – jednoducho zaváhali. Keby ale prišli obe ponuky v rovnaký čas, asi by som sa aj v takej situácii rozhodol pre Košice,“ uvažuje o tom, ako by sa zachoval pred celým polstoročím tento vynikajúci hokejista, ktorý sa stal aj symbolom vernosti železiarenským farbám.

Vernosť Košiciam. Ich dres obliekol v 544 zápasoch

Z dnešného pohľadu určite nepochopiteľné. V drese Košíc odohral celú svoju vrcholovú kariéru, konkrétne za pätnásť súťažných ročníkov 544 prvoligových stretnutí.

Z hráčov, ktorí pôsobili v slovenských celkoch ho predbehol iba oddielový kolega Bedřich Brunclík, ktorý za 16 ročníkov v Košiciach má na svojom konte až 583 zápasov! Teda v oboch prípadoch príkladná vernosť.

Faithovi k nej pomohlo i to, že na rozdiel od svojich spoluhráčov nemusel narukovať na povinnú dvojročnú základnú vojenskú službu, ktorú by si určite, podľa vtedajších zvyklostí, odkrútil v elitnom tíme Dukly Jihlava.

Funkcionári oddielu robili všetko pre to, aby ho na dva roky nestratili.

Po niekoľkých odkladoch sa im podarilo vybaviť mu iba náhradnú päťmesačnú vojenčinu, ktorú absolvoval v mimosezónnom období blízko domova, teda na východnom Slovensku.

Každá minca má však dve strany. Tak to bolo aj v prípade Faithovej vojenčiny.

„V prípade, že by som narukoval do Jihlavy, viac by si ma všímali zostavovatelia reprezentačného výberu, veď by ma mali stále na očiach. Odtiaľ bola predsa najjednoduchšia cesta do mužstva ČSSR,“ myslí si aj dnes Ján Faith.

A tak so štátnym znakom na prsiach odohral iba dve oficiálne stretnutia v Moskve na turnaji Izvestija (dal v nich jeden gól), ktoré v tých časoch boli neoficiálnymi majstrovstvami Európy.

V prvej čs. lige dal 178 gólov, z mužstva Košíc viac dali iba Vincent Lukáč, Bedřich Brunclík, Igor Liba a Ján Vodila.