Mladík žijúci vo vlastnom svete môže nadviazať na Haláka i Budaja

BRATISLAVA. Z ničoho si nerobí ťažkú hlavu. Je pokojný, rozvážny a stále nad vecou, hoci sa mu za posledný rok obrátil život hore nohami.

Výkony v českej lige katapultovali brankára Patrika Rybára do slovenskej hokejovej reprezentácie. Najskôr dostal pozvánku na olympijské hry. Hoci v Pjongčangu nechytal, zažil atmosféru veľkého turnaja.

Na majstrovstvách sveta v Dánsku už dostal šancu a nielenže nesklamal, ale v súbojoch proti Rakúsku a najmä Švédsku v bránke miestami čaroval.

Rozprávkovú sezónu zavŕšil podpisom ročného nováčikovského kontraktu s Detroitom. Budúcu sezónu tak môže chytať v NHL, najlepšej hokejovej lige na svete.

Otec bol vždy jeho vzorom

Osud hokejového brankára mu bol akoby predurčený. Už v detstve chodieval s mamou a sestrou na zimný štadión do Bratislavy či Skalice, kde z hľadiska podporoval otca Pavla.

„Ako dieťa som videl, ako chytá a ako sa mu darí. Vždy som túžil byť ako on a vyrovnať sa mu. Vždy bol mojím veľkým vzorom,“ priznal 24-ročný brankár.

S hokejom začal ako tretiak v prípravke Slovana. Podľa vzoru otca si ihneď navliekol betóny a nasadil brankársku masku. O pozícii obrancu či útočníka neuvažoval.

Veľký moment v kariére zažil v osemnástich, keď prvýkrát nastúpil na seniorský zápas v drese Slovana.

Šesť minút pred koncom duelu proti slovenskej dvadsiatke nahradil v bránke svojho vtedy 40-ročného otca. „Bol to silný okamih, na ktorý nikdy nezabudnem,“ reagoval Patrik Rybár.

Začiatky v Česku neboli ideálne

Ďalšie tri roky chytával prevažne v juniorke Slovana alebo hosťoval v kluboch z druhej najvyššej slovenskej súťaže. Až v Piešťanoch si postupne vybojoval pozíciu jednotky. Vlani prestúpil do Hradca Králové, kde zo začiatku zažíval ťažké chvíle.