BRATISLAVA. Od narodenia historicky prvého olympijského víťaza slovenského pôvodu a majstra Európy v boxe Júliusa Tormu uplynie 7. marca 100 rokov.
Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV) aktuálne pripravuje k storočnici od Tormovho narodenia vydanie knihy Virtuóz v ringu Július Torma od autora Miroslava Hazuchu.
Vzhľadom na pandemickú situáciu ju však bude verejne prezentovať pravdepodobne až začiatkom leta tohto roku.
Torma, ktorý získal zlato na olympiáde v Londýne v roku 1948 v kategórii do 67 kilogramov, sa síce narodil aj vyrastal v Budapešti, ale jeho rodičia pochádzali zo Štúrova, pripomenul publicista Ľubomír Souček.
"Po druhej svetovej vojne v rámci povojnovej repatriácie, ale aj z vlastného rozhodnutia, sa presídlil z Maďarska na Slovensko. Neskôr sa usadil v Prahe, kde ešte za existencie Českej a Slovenskej federatívnej republiky 23. októbra 1991 aj zomrel," priblížil Souček.
Tormovi rodičia sa odsťahovali zo Štúrova do Budapešti. Ako desaťročný začal boxovať a od 14. rokov bol členom klubu BTK Budapešť. Pod vedením trénera Zsigmonda Adlera sa jeho boxerské majstrovstvo cibrilo.
"V boxerskom ringu sa Torma výrazne presadil vo veľmi mladom veku. Už ako 17-ročný bol členom reprezentácie mužov. Od debutu v roku 1940 do roku 1945 štartoval Torma podľa dostupných prameňov v 22. seniorských medzištátnych stretnutiach vo farbách Maďarska.
Vo svojej ére patril k najlepším a zároveň najtechnickejším svetovým boxerom v amatérskom ringu a počas kariéry v Maďarsku získal šesť titulov majstra krajiny. V roku 1946 sa však rozhodol odísť do povojnovej Československej republiky," vysvetlil Tormov príbeh publicista.
"V roku 1946 prišiel do Baťovian (súčasné Partizánske) a hneď v tom istom roku získal prvý zo svojich desiatich titulov majstra Československa. O rok neskôr si v kategórii do 73 kilogramov na prvých povojnových majstrovstvách Európy v Dubline vybojoval bronz.
V Baťovanoch sa po jeho boku a s jeho pomocou priúčal boxu o šesť rokov mladší Ján Zachara, ktorý to neskôr tiež dotiahol až k olympijskému zlatu," povedal ďalej Souček.
Torma štartoval na olympijských hrách v Londýne v roku 1948 v nižšej hmotnostnej kategórii ako na majstrovstvách Európy, a to do 67 kilogramov. Postupne zdolal reprezentantov z Maďarska, Kanady, Španielska a Talianska. Avšak už v súboji s Kanaďanom Blackburnom utrpel zranenie. Napriek tomu vybojoval ešte tri víťazné zápasy.
"V olympijskom finále čakal Tormu dvadsaťročný Američan Horace Herring. Napriek bolesti zápästia Torma najmä vďaka vynikajúcemu záveru Herringa zdolal a ako prvý boxer v československej histórii získal zlatú olympijskú medailu," dodal k olympijskému triumfu Souček.
O rok neskôr triumfoval aj na majstrovstvách Európy v Osle v kategórii do 67 kilogramov a získal tam aj trofej pre najtechnickejšieho boxera. Napriek tomu, že počas svojej veľkej kariéry zo 996 oficiálnych zápasov prehral len 27, pritom v domácom ringu ani jeden, ďalšie zlato na vrcholnej súťaži už do zbierky nepridal.
"Krátko pred súťažným vystúpením na OH 1952 v Helsinkách musel Torma schudnúť šesť kilogramov. Síce boxoval v rovnakej váhovej kategórii, ale v dôsledku rýchleho úbytku telesnej hmotnosti mu chýbali sily," vysvetlil publicista.
Zlato si v Helsinkách vtedy v nižšej hmotnostnej kategórii vybojoval Zachara. Na majstrovstvách Európy v roku 1955 v Berlíne v kategórii do 81 kilogramov získal Torma ako 33-ročný ešte bronz.
"Po Baťovanoch dva roky boxoval za ŠK Komárno, ale potom odišiel do Prahy. Tam súťažil vo farbách armádneho klubu ÚDA. V záverečnom období aktívnej športovej kariéry pôsobil v ÚDA Praha (neskôr v Dukle) aj ako tréner.
Potom sa trénerskej práci venoval v Sparte Praha, Spartaku AZKG Praha a v US Praha. V hlavnom meste Československa zomrel vo veku 69 rokov," doplnil Souček.
po 14:30
