Bol jednou z najväčších legiend boxu a svetového športu. Miloval ho celý národ, ale ten najväčší cieľ o titule majstra sveta si nemohol splniť.
25. marca 1926, presne pred 100 rokmi sa narodil vynikajúci maďarský boxer László Papp.
Polievku sŕkal slamkou
Ako dieťa chodil na husle a vraj bol veľmi nadaný, ale otec ho brával aj na boxerské súboje. Tento šport ho zaujal, chcel si ho vyskúšať, po prvom tréningu však dlho nenasledoval ďalší.
„Vtedy panoval názor, že chlapca na prvom tréningu treba zbiť. Ak sa napriek tomu vráti aj na druhý deň, bude z neho dobrý boxer.
Dostal som teda aj ja tri také facky ako zimný kabát. Polievku som vedel jesť len slamkou, lebo lyžica mi do úst nevošla. Ani náhodou mi nenapadlo, aby som išiel znovu na tréning,“ spomínal na svoje začiatky legendárny športovec.
Ako väčšina jeho rovesníkov, aj on sa venoval futbalu, ale po druhej svetovej vojne ho znovu začal lákať ring. Na tréningoch sa ukázal jeho talent, ale jeho matka bola zúfalá: „Syn môj, ak ti chýba bitka, stačí povedať, ja ťa vyfackám pred spaním...“
Otec už vtedy nežil, rodinu živila matka, ktorá mala maličký obchod s potravinami a malý Laci jej musel často vypomáhať.
Tri olympijské zlatá
Na ceste za svetovou slávou sprevádzal Lászlóa Pappa tréner Zsigmond Adler. Výnimočný maďarský boxer často narazil na zaujatých rozhodcov, aj preto sa preslávila jeho hláška: „Ležiaceho súpera ešte nikdy nevyhlásili za víťaza.“
László Papp počas amatérskej kariéry boxoval 193 súbojov, z čoho 183 vyhral, dvakrát remizoval a iba osemkrát prehral.
Iné zdroje uvádzajú, že absolvoval 319 zápasov, v ktorých dosiahol 301 výhier, 12 remíz a iba šesť prehier.
Často víťazil na KO, volali ho aj „knokautový kráľ“. Súperi sa z jeho úderov len ťažko spamätávali, obzvlášť tvrdá bola jeho ľavačka.
„Papp Laci“, ako ho familiárne všetci volali, sa stal prvým boxerom na svete, ktorý sa trikrát po sebe stal olympijským šampiónom.
Prvé zlato získal v roku 1948 v Londýne, keď triumfoval v strednej váhe, v kategórii do 73 kg. O štyri roky neskôr v Helsinkách vyhral v kategórii do 73 kg, a v tej istej váhovej kategórii zvíťazil aj v Melbourne v roku 1956.
Toto víťazstvo sa však nerodilo ľahko, lebo po olympiáde v Helsinkách mu štátne vedenie maďarského športu nedovolilo, aby sa naďalej pripravoval s trénerom Adlerom.
Papp prehral vo finále ME 1953, o rok neskôr tiež prehral jeden zápas v Budapešti. Na protest proti tomu, že mu odvolali trénera, odmietol súťažiť na európskom šampionáte v roku 1955 v Berlíne.
Keď ho mesiac pred štartom olympiády v Melbourne prvý a jediný raz v živote knokautovali, jeho situácia vôbec nevyzerala nádejne.
Vedenie športu ustúpilo, Adler sa mohol vrátiť k fenomenálnemu boxerovi a výsledok nenechal na seba dlho čakať. Na ceste do finále Papp zdolal aj toho poľského boxera, ktorý ho knokautoval a nakoniec získal tretie olympijské zlato.
VIDEO: Najlepšie momenty Lászlóa Pappa
Domáce zápasy vo Viedni
Kým športovci súťažili v Austrálii, v Budapešti sa odohrávalo krvavé povstanie proti vláde komunistickej strany. Potlačili ho sovietske tanky. Mnoho maďarských športovcov emigrovalo, Papp sa však vrátil do vlasti.
Po treťom olympijskom triumfe dostal štátne povolenie, aby boxoval medzi profesionálmi.
V komunistickom Maďarsku sa nemohli organizovať profesionálne boxové zápasy, takže Papp mal „domácu pôdu“ vo Viedni.
Jeho zápasy vysielala rakúska televízia, ktorú vedeli sledovať aj Maďari v pohraničnej oblasti.
Maďarská televízia odvysielala z jeho 29 profesionálnych súbojov iba jeden.
Medzitým sa v súvislosti s Pappom v londýnskom parlamente riešilo, prečo dáva anglická televízia boxerský zápas, v ktorom dostane anglický boxer výprask…
Keď zdolal francúzskeho šampióna, na tribúne sedel aj slávny herec Jean-Paul Belmondo a po zápase nadšene blahoželal skromnému maďarskému športovcovi.
Francúzske noviny France Soir napísali, že Papp má v pästi dynamit.
Titul majstra sveta mu chýba
Papp ostal medzi profíkmi nezdolaný, 27 zápasov vyhral (11 na KO, 4 na technické KO a 12 na body) a dvakrát remizoval. Jedna z remíz sa zrodila tak, že sedem kôl boxoval so zlomenou rukou.
V roku 1962 sa stal európskym šampiónom medzi profíkmi a tento titul obhájil až päťkrát.
O titul majstra sveta však boxovať nemohol. Zaúradovala ľudská závisť.
János Kádár, generálny tajomník Maďarskej socialistickej robotníckej strany vyhlásil: „Bežný robotník by potreboval tristo rokov, aby si zarobil toľko peňazí, koľko si zarobí Laci Papp za tridsať minút.“
Keď mal Papp v roku 1964 bojovať o titul majstra sveta, musel na nariadenie vrchných predstaviteľov vynútene ukončiť kariéru.
Túto nespravodlivosť nikdy nestrávil, hoci v roku 1989 ho Svetová boxerská organizácia (WBO) vyhlásila za čestného majstra sveta a dostal aj príslušný opasok.
Zbil aj chuligánov
László Papp bol v Maďarsku považovaný za akéhosi hrdinu z ľudových rozprávok. Kolovali o ňom rôzne anekdoty.
Podľa jednej raz išiel v Budapešti na prechádzku s manželkou na Gellérthegy a tam na nich zaútočila skupina chuligánov, ktorí ho nespoznali. Skvelý boxer ich všetkých zbil.
Ďalšia historka hovorí o tom, že keď Papp boxoval o titul profesionálneho majstra Európy v Madride, fanklub mu naverbovali z miestnych nezamestnaných slávni futbalisti Ladislav Kubala a Ferenc Puskás.
Papp si zahral aj v niekoľkých filmoch, v ktorých prakticky stvárnil seba samého, teda chudobného boxera, ktorý sa z ťažkých podmienok dostane až na vrchol.
Po skončení kariéry sa stal trénerom. Spolu so svojím koučom Adlerom viedli maďarskú reprezentáciu a ich zverenci dosiahli množstvo významných úspechov.
Zomrel v októbri 2003 ako 77-ročný, ale stále má pevné miesto v srdciach športových fanúšikov. V Budapešti je po ňom pomenovaná viacúčelová športová hala s kapacitou desaťtisíc miest.
