„V detstve som žil s otcom, bývali sme v Penlane, čo je časť Swansea. Mal som asi 13 alebo 14 rokov, keď sme sa presťahovali do inej časti mesta. Nikoho som tam nepoznal, nemal som žiadnych priateľov,“ priznáva John Phillips v rozhovore s írskym športovým portálom The42, „v novej škole som potom stretol bandu deciek, s ktorými sme sa jedného dňa, ani neviem prečo, rozhodli ísť rozbíjať okná starej opustenej budovy. Teda, aspoň sme si mysleli, že je to tam opustené.“
Zábava netrvala dlho. Phillips a jeho noví priatelia zostali v šoku, keď z budovy vybehlo niekoľko naštvaných členov boxerského klubu Gwent ABC. „Boli medzi nimi aj dvaja hlavní tréneri, Terry Grey a Paddy Simons. Najradšej by nás všetkých zmlátili, no videli, že sme ešte deti. Zrejme si ale uvedomili, že ak by nás len nechali ujsť, aj naďalej by sme sa správali ako malí hajzlíci, a tak sa rozhodli udeliť nám lekciu. Prikázali nám ísť s nimi do gymu.“
Pod hrozbou zavolania polície a informovania ich rodín všetci previnení súhlasili s tým, že si trest odpykajú počas tvrdého tréningu. „Dali nám zabrať. Po niekoľkých kolách na vreci sa tréner spýtal ´Kto si chce vyskúšať sparing?´.“ S cieľom zapôsobiť na nových priateľov sa prihlásil práve mladý John Phillips. Aj keď v podstate nevedel, o čo sa jedná. „Kamaráti sa ma pýtali, či som zbláznil. ´Vieš vôbec, čo je sparing?´. Myslel som, že lapovanie, alebo také čosi.“
„Následne mi vysvetlili, že musím vliezť do ringu a s niekým bojovať. Vravím si, do pekla, ale ja predsa nechcem s niekým bojovať! Avšak, konečne som mal nejakých priateľov a chcel som sa pred nimi ukázať.“ Pre Phillipsa do ringu vybrali 18-ročného boxera, ktorý vážil zhruba rovnako ako on, no už v tom čase bol britským šampiónom. „Ničil ma. Bál som sa naňho vyslať akýkoľvek úder, pretože ak by sa mi ho podarilo zasiahnuť aspoň raz, on by hneď odpovedal štyrmi údermi. Chcel som plakať, a to nielen kvôli tomu, že ma totálne strápňoval, ale tiež od bolesti. Nechcel som to však na sebe dať vedieť, chcel som vyzerať ako tvrďas, tak si vravím, že to skúsim. Povedal som si, že keď sa ma najbližšie dotkne, vrátim mu to. Onedlho na mojom nose pristál jeho úder, myslím, že jab. Zavrel som oči a z plnej sily som ho zasiahol ľavačkou. ´To bol dobrý úder´, vravím si, ´teraz ma ale zabije´. Oči som nechal zavreté, kryl som sa a čakal, kedy príde jeho reakcia. O pár sekúnd som otvoril oči a ten chalan ležal na podlahe. Všetci naokolo lapali po dychu.“
Phillips tento deň označuje za ten, ktorý mu kompletne zmenil život. „Začal som trénovať v Gwent ABC. Terry a Paddy sa stali akoby mojimi ďalšími otcami.“ Phillips ako tínedžer získal niekoľko waleských a britských amatérskyh titulov. Potom však prišiel tvrdý úder od Waleskej boxerskej asociácie. „Nevybrali ma na Hry Commonwealthu napriek tomu, že som vyhral kvalifikáciu. Knokautoval som všetkých troch súperov, no oni vybrali toho, ktorého som porazil ako posledného. Vraj je technicky lepší boxer. S tým som súhlasil, bol to lepší technik. No povedal som im, že ak sa na Hrách stretne s od neho ešte lepším technikom, prehrá, zatiaľ čo mne stačí iba jeden úder.“
„Box ma prestával baviť. Ten hlúpy bodovací systém funguje tak, že sa súperi len dotkli mojich rukavíc a už dostávali body. Bolo to ako šerm alebo karate, nerealistické. Často som si vtedy hovorieval, že ak by sme boli gladiátori, všetkých by som ich zabil.“
Frustrovaného Phillipsa si pri tréningu všimol miestny promotér zmiešaných bojových umení, ktorý mu ponúkol miesto na jeho turnaji. „Vravel som mu, že to nebude možné, ja som predsa boxer. No on na tom trval a nakoniec sme sa dohodli. Predtým som už na videu videl pár zápasov Wanderleia Silvu a vyzeralo to zaujímavo.“
Phillips vyhral vo svojom MMA debute rýchlym KO, no v druhom zápase sa stretol s britským šampiónom do 21 rokov. „Jeho meno bolo ´Judo´ Jim a aj keď ma nepoznal, vraveli mu, že som dobrý boxer a v postoji ma nemôže poraziť. Poľahky ma teda vzal na zem, dostal sa do mountu a vybavil ma lakťami. Bol som vtedy mladý a hlúpy, o boji na zemi som nič nevedel.“
Phillips sa po tomto neúspechu na tri mesiace zavrel do bytu svojho otca. „Hanbil som sa. Bol som dobitý, mal som zlomený nos a nechcel som, aby ma tak niekto videl.“ Po tomto ťažkom období sa Phillips začal venovať tréningu BJJ a vyhral niekoľko súbojov v klietke, no opäť prišla krutá rana pod pás. „Obvinili ma z pokusu o vraždu. Bol som nevinný, nemali žiadne dôkazy, no podľa zákona ma mohli 6 mesiacov držať vo väzení. To nakoniec nebol až taký problém. Vo vedení väznice pracoval môj bývalý poštár a taktiež otec chlapca, ktorého som trénoval box, takže som sa tam mal naozaj dobre. Aj medzi väzňami som mal dosť priateľov, vôbec som sa necítil ako vo väzení. Dokonca som odtiaľ mal výhľad až na môj dom. Problémom však bolo, že v deň, keď ma zatkli, sa ku mne mala nasťahovať moja priateľka.“
„Počkala na mňa a hneď ako ma pustili von, som splnil sľub, ktorý som jej dal. Odcestovali sme do Paríža, kde som ju požiadal o ruku.“
John Phillips a jeho snúbenica Kerrie.
Phillips si vo väzení uvedomil, že ak chce v MMA niečo dosiahnuť, musí svoj tréning posunúť na ďalší level, a tak sa rozhodol prijať dávnu ponuku od Johna Kavanagha. „Najprv sa mi veľmi nechcelo cestovať do Dublinu, no moja snúbenica ma presvedčila, nech to aspoň na niekoľko dní skúsim. V gyme SBG sa mi zapáčilo. John mi povedal, že zo mňa urobí šampióna a ja som mu uveril. Krátko na to som vyhral titul organizácie BAMMA a potom som podpísal zmluvu s UFC.“
„Problémom bolo, že so snúbenicou žijeme v Swansea a ak som chcel trénovať v Dublin, potreboval nejaké dočasné bývanie. To vyriešil môj bratranec. Kamarát mu darovan starý karavan a on hozas posunul mne. Mám ho zaparkovaný na dvore Johna Kavanagha, zrejme navždy,“ smeje sa Phillips, ktorý si vďaka brutálnej sile úderov vyslúžil prezývku ´Biely Mike Tyson´ „zrejme navždy, pretože tento črep sa už len ťažko vráti naspäť do Walesu.“
„Mohol by som bývať u tímové kolegu alebo dokonca aj v dome Johna Kavanagha, no takto je to podľa mňa lepšie. Motivuje ma to. Chápete, príde čas zápasu, ja sa pozriem na svojho súpera a poviem si,´ty bastard, tak to kvôli tebe som strávil 20 týždňov v karavane z roku 1982, odlúčený od priateľky a mojich psov. Za to ťa teraz roztrhám.´“
Phillips mal v najslávnejšej svetovej organizácii debutovať už v januári 2017, no zranenia a problémy s vízami jeho debut posunuli až na zajtrajší turnaj v Londýne. 32-ročný Phillips (21-6) sa v hlavnom predzápase stretne s Charlesom Byrdom (9-4).
Phillipsa v karavane navštívil aj jeho slávny tímový kolega z SBG Ireland.
