V slovenskom biatlone vyrastá nová generácia pretekárov. Jedným z nich je Šimon Adamov.
Má dvadsaťjeden rokov a v tejto sezóne urobil dôležitý krok – vybojoval Slovensku miestenku na zimné olympijské hry Miláno–Cortina 2026.
Ešte donedávna patril medzi mladíkov, ktorí zbierajú skúsenosti na podujatiach nižšej úrovne. Dnes je jeho meno spojené s olympiádou, teda s vrcholom, o ktorom sníva každý biatlonista.
„Olympiáda je každé iba raz za štyri roky. Je to niečo také vzácne, čo si treba užiť,“ hovorí.
Adamov pritom nepôsobí ako človek, ktorý by z toho robil veľký rozruch. Skôr ako športovec, ktorý si stále len zvyká na to, že cieľ, ktorý bol dlho vzdialený, sa zrazu stal realitou.
Chlapec, ktorý vyrástol na lyžiach
Adamov vyrastal v obci Nižná Boca. Na lyžiach stál odmalička a k športu sa dostal veľmi skoro, keďže prostredí pod Tatrami sú bežky prirodzenou súčasťou detstva.
Postupne sa z voľného pohybu v snehu stal pravidelný tréning a v mládežníckych kategóriách začal pretekať za klub TJ Tatran Hybe. Šport bol u nich doma každodennou témou – vyrastal v rodine, kde sa pretekalo, trénovalo a kde sa k biatlonu postupne dostali aj jeho bratia.
K biatlonu ho priviedla kombinácia vytrvalosti a presnosti. Zaujalo ho, že nestačí len rýchlo bežať, ale treba zvládnuť aj streľbu a udržať koncentráciu pod tlakom.
Jeho športová cesta sa vyvíjala krok po kroku, bez veľkých skratiek. Výraznú rolu v nej zohral aj otec Michal Adamov, ktorý je jeho trénerom dodnes.
Popri biatlone skúšal aj skialpinizmus či cyklistiku, no hlavným smerom sa postupne stal práve biatlon – až sa z mladíka z Liptova stal športovec, ktorý si vybojoval olympijskú nomináciu.
Všetko alebo nič
Prebiehajúca sezóna priniesla moment, v ktorom sa jeho športová cesta začala lámať smerom k olympiáde.
Olympijská miestenka sa v biatlone nezíska jedným podareným dňom. Je to séria bodov, výsledkov a vnútorných súbojov, ktoré sa často rozhodujú až v samotnom závere.
Pre Adamova bol jedným z kľúčových bodov domáci IBU Cup v Osrblí. Pod tlakom musel potvrdiť formu aj pozíciu v boji o druhú mužskú miestenku pre Slovensko.
Vyšlo mu to výborne. V šprinte trafil všetkých desať terčov a obsadil 14. miesto, najlepší výsledok zo Slovákov v ten deň.
„Podarilo sa mi streliť dve nuly, čo sa mi na šprinte až tak nedarí. V poslednom čase sa mi v týchto pretekoch darilo strieľať, našiel som si dobrý rytmus. Bohužiaľ vtedy sa mi nebežalo až tak dobre.
Keby sa mi podarilo dve nuly streliť predtým v Arberi, šiel by som na medailu. Takže som bol z toho celkom sklamaný, ale na druhej strane som bol rád, že sa mi podarilo zaistiť olympijskú miestenku.“
Jakub Borguľa už mal olympijské miesto isté, o poslednú mene sa rozhodovalo medzi Adamovom a Martinom Maťkom na ďalší deň vo Svetovom pohári v nemeckom Ruhpoldingu.
„Bol som celkom v strese, nebudem klamať,“ hovorí.
Adamov skončil na 74. mieste, Maťkovi preteky napriek dvom nulám nevyšli a obsadil 90. priečku. V tej chvíli bolo jasné, kto odíde s olympijskou istotou.
„Bolo to také, že buď odídem veľmi šťastný alebo veľmi sklamaný. Nebolo nič medzitým. Mohlo to dopadnúť buď dobre alebo zle. Bolo to psychicky veľmi náročné,“ priznáva.
Splnený sen
Zimné olympijské hry v Anterselve však budú špecifické aj podmienkami. Biatlonový areál leží vo výške približne 1600 metrov nad morom, čo znamená náročnejšie dýchanie, vyšší tep a ešte väčšiu citlivosť na každý detail.
Adamov vie, že príprava nebude len o forme, ale aj o adaptácii. „Pôjdem na výškovú prípravu a aklimatizujem sa pred olympiádou,“ vysvetľuje.
Výška mu nerobí zásadné problémy, keďže podobné sústredenia absolvujú pravidelne. „Absolvujeme dosť výškových kempov pred sezónou,“ dodáva.
A na čo sa najviac teší? „Určite na atmosféru olympiády. Je to splnený sen,“ odpovie bez váhania. „Je to iba raz za štyri roky a je to niečo vzácne, čo si treba užiť.“
Disciplína, na ktorú verí najviac
Najviac sa teší na vytrvalostné preteky. Práve v tejto disciplíne cíti, že vie zužitkovať to, čo je pre biatlon rozhodujúce – pokoj na strelnici a trpezlivosť v dlhých pretekoch.
Paradoxom je, že práve posledné vytrvalostné preteky mu nevyšli ideálne.
„Mal som asi najhorší priebeh v tejto sezóne,“ komentuje sedem rán mimo a 88. miesto v Novom Meste na Morave.
Napriek tomu to nevníma ako slabinu, skôr ako výnimku. Absolvoval viacero vytrvalostných pretekov, ktoré zvládol strelecky veľmi dobre, a práve na tom chce stavať aj pod piatimi kruhmi.
„Vo zvyšných vytrvalostných pretekoch sa mi darilo, verím, že to môže vyjsť,“ hovorí.
Olympiáda bude pre Adamova odmenou aj skúškou zároveň. Pre mladého biatlonistu je to ďalší krok v kariére, ale aj skúsenosť, ktorá môže ukázať, kam sa dokáže posunúť medzi svetovou konkurenciou.
