V mixzóne sa tentoraz hovorilo ťažko. Slová sa hľadali pomaly a často ich prerušovalo ticho. Pod piatimi kruhmi sa neplakalo pre medaily. Plakalo sa pre to, že to bolelo viac, než čakali.
Biatlonistka Paulína Bátovská Fialková skončila v olympijskom šprinte na 40. mieste. Tri chyby na strelnici, strata viac než dvoch minút na víťazku a postup do stíhacích pretekov z pozície, ktorá už veľa sľubovať nemôže.
Keď prešla cieľom, bolo jasné, že to v sebe neudrží. Podobne reagovala aj Anastasia Kuzminová.
„Je to veľké sklamanie. Dala som do toho maximum a nedostala som nič naspäť,“ povedala pre STVR so slzami v očiach tridsaťtriročná rodáčka z Brezna.
Vedela, že z tejto pozície sa bude len ťažko bojovať o posun medzi najlepšie a ešte ťažšie o preteky s hromadným štartom. Aj tak poďakovala rodine. Za to, že tu mohla byť. Za to, že jej doma držia miesto.
Tentoraz neplakala len pre výsledok. Plakala aj pre všetko, čo tomu obetovala.
Olympijský kruh sa opakuje
Olympiáda v jej kariére už raz bolela. Pjongčang 2018, miešaná štafeta a sedem netrafených terčov z ôsmich na úvodnej položke. Vtedy plakal slovenský biatlon. Ona najviac.
Nie pre medailu, ale pre pocit, že sklamala tých, ktorým to chcela vrátiť – rodičov, trénerov, sestru, celé Slovensko.
Lenže tá istá olympiáda jej dala aj jeden z najväčších momentov kariéry. Piate miesto vo vytrvalostných pretekoch, životná forma, pocit, že našla samu seba. Že už nie je vystrašeným dievčaťom zo Soči.
Odvtedy sa jej olympijský príbeh vracia v cykloch. Nádej. Tlak. Emócie.
VIDEO: Zostrih šprintu žien
Návrat matky
Tentoraz však stála na štarte ako iný človek. Matka, ktorá nechala doma malú dcérku, aby mohla bojovať na olympiáde. Pomáhajú rodičia, pomáha rodina.
Celý systém je postavený na tom, aby mohla trénovať, cestovať, súťažiť. Aby mohla skúsiť ešte raz zabojovať o veľký výsledok. Hovorila otvorene, že najťažšie nie je zhodiť popôrodné kilá ani dostať sa do formy. Najťažšie je odlúčenie. Odísť a veriť, že to bude mať zmysel.
Aj preto dnešné slzy boleli viac.
Expertka STVR Ivona Zvaríková to pomenovala priamo: „Paula tomu obetovala veľa, má doma dcérku, a veľmi chcela. V kariére má množstvo úspechov, no chýba jej medaila z vrcholného podujatia. Aj preto je sklamanie o to silnejšie. Mrzí to aj mňa. Aj mne sa tisnú slzy do očí,“ priznala.
„Budem jej priať, aby sa jej ešte podaril zázrak v stíhacích pretekoch.“
VIDEO: Hodnotenie Bátovskej Fialkovej
Slzy olympijskej šampiónky
V mixzóne to nebolo len o jednej pretekárke. Emócie zasiahli celý slovenský tím. Kuzminová dobehla do cieľa 36. No posledné kolo ju zlomilo.
„Som veľmi rada, že všetky dievčatá sú v stíhačke. Zajtra je ďalšia šanca,“ začala. Potom sa nadýchla. Hlas sa jej zlomil.
V záverečnom kole ju prepadla slabosť, ktorú nečakala.
„Prvé kolo som rozbehla dobre, aj nulová streľba ma potešila. V druhom kole som trošku šetrila, na stojke som dala ranu, ktorú som nemusela… a posledné kolo ma veľmi nepríjemne prekvapilo. Dostala som taký stav… veľmi zlý stav. Prepáčte,“ povedala a po lícach jej stekali slzy.
Nastalo ticho. Emócie sa nedali skryť.
Expertka STVR reagovala otvorene a osobne: „Aj mne sa ťažšie hľadajú slová. Viem, čo všetko za tým je, aby pretekár uspel na olympijských hrách. Nasťa je typ pretekárky, ktorá ide do všetkého naplno. Všetko alebo nič. Aj dnes chcela bojovať o najvyššie pozície.“
Pripomenula, že práve tieto preteky sú pre biatlonistky kľúčové. „Od tohto šprintu sa odvíja stíhačka aj preteky s hromadným štartom. Keď to na vrchole sezóny nevyjde tak, ako si pretekár predstavuje, veľmi to bolí. Rozumiem jej slzám. Chcela viac, išla na doraz a ten záver ju zlomil.“
Štvorica v stíhačke
Slovenský biatlon však bude mať v stíhacích pretekoch plné zastúpenie. Iba druhýkrát v histórii sa do nich prebojovala štvorica Sloveniek.
Kuzminová (36.), Bátovská Fialková (40.), Mária Remeňová (51.) a Ema Kapustová (53.) sa postavia na štart ďalších pretekov.
Pre mladšie pretekárky je to splnený cieľ. Remeňová zvládla streľbu s jedinou chybou a Kapustová bojovala aj napriek tomu, že sa na rozjazde necítila dobre.
„Myslím, že som sa s podmienkami popasovala dobre. Poučila som sa z vytrvalostných pretekov,“ hodnotila Remeňová.
„Bolo super, že som v poslednom kole mala s kým bojovať a nešla som sama. Som rada, že som prišla do cieľa s menšou stratou, než mi kričali. Ten výsledok beriem.“
„Som za to extrémne rada. Na rozjazde som sa cítila strašne a mala som pocit, že sa do cieľa ani nedoplazím,“ priznala. „Postupne som sa rozjazdila. V druhom kole po nule ma to nakoplo a dala som do toho všetko. Aj s jednou chybou je z toho stíhačka, som rada. Bolo to ťažké, trať bola pomalá, miestami sa to mydlilo.“
Zvaríková mladšie pretekárky pochválila.
„Dievčatá treba vyzdvihnúť. Ich cieľom bolo dostať sa do stíhacích pretekov a to splnili. Mali ťažkú pozíciu. Ema bola chorá, Majka toho mala naopak dosť odtrénovaného. O to cennejšie je, že to dnes zvládli na strelnici s jednou chybou a sú v stíhačke. To je dnes pre slovenský tím pozitívna správa.“
Stíhacie preteky sú na program v nedeľu 15. februára o 14:45.
