„Nie sú to moje najobľúbenejšie preteky,“ zhodli sa Anastasia Kuzminová a Paulína Bátovská Fialková.
Vo vytrvalostných pretekoch na 15 km bola streľba veľmi dôležitá. Ku každej chybnej rane sa k bežeckému času prirátala jedna minúta.
„Celkovo sa cítim silnejšia na trati ako na strelnici. Toto sú však preteky o čistých položkách. Výborný beh mi je na nič, keď netrafím. Možno však prekvapím samu seba,“ povedala Bátovská Fialková.
Zo štvorice slovenských biatlonistiek, ktoré štartovali v prvých individuálnych pretekoch na ZOH 2026, sa čistou streľbou nemohla pochváliť ani jedna.
VIDEO: Zostrih vytrvalostných pretekov žien na ZOH 2026
Bežala v bolestiach
Bátovská Fialková začala veľmi dobre. Na prvej položke zastrieľala čisto a rýchlo. „Paula sa toho vôbec nezľakla. Urobila to isté ako na tréningu,“ zhodnotila Ivona Zvaríková (Fialková) pre STVR.
Žiaľ, bola to jediná čistá položka, ktorú v pretekoch zaznamenala. Na ostatných troch položkách si pripísala k bežeckému času po jednej minúte.
„Tri chyby na strelnici v Anterselve nie sú veľa, ale sú tu biatlonistky, ktoré to zvládli s nulou,“ pripomenula expertka.
Ani bežecký čas slovenskej reprezentantky nepatril k najrýchlejším. Na najrýchlejšiu Jeanmonnotovú stratila presne dve minúty.
„Tesne pred štartom som dostala kŕče do brucha. Neviem, či to bolo z nervozity. Trápila som sa s tým celých pätnásť kilometrov. Nešlo sa mi dobre, bojovala som. Neboli to podarené preteky. Najradšej by som na ne rýchlo zabudla.
Nenazvala by som to úplne zdravotnými problémami, ale nepohodlím, ktoré ma obmedzovalo. Ak by som sa však cítila lepšie, tri minúty sú veľa,“ komentovala pre STVR svoje 40. miesto.
„Myslím si, že to bol stres, pretože pretekár má stravu pred štartom presne nastavenú. Paula vie, čo má zjesť a vypiť. Možno tlak a stres spôsobili tieto kŕče. Dúfam, že sa tomu v ďalších pretekoch vyhne,“ doplnila Zvaríková.
Čakali viac
Kuzminová takisto začala veľmi dobre. Prvé dve položky vybielila, no na ďalších dvoch pridala po jednej rane mimo. Najmä posledná streľba jej dala poriadne zabrať, keď dvadsaťštyri sekúnd čakala na posledný výstrel.
V cieli obsadila 46. miesto.
Ema Kapustová bola najpresnejšia zo slovenských biatlonistiek. Minula iba raz a skončila 48.
Preteky nevyšli Márii Remeňovej, ktorá netrafila až šesťkrát (82. miesto).
„Je to sklamanie, čakala som od seba viac. Uvedomila som si, že som robila niečo navyše a potom som sa uvoľnila. Na poslednej streľbe som chcela odísť skôr a prišli ďalšie dva nepresné výstrely,“ zhodnotila svoj výkon pre STVR.
Ženy budú mať dva dni na oddych a v sobotu 14. februára sa predstavia v rýchlostných pretekoch.
Nečakaný bronz
Preteky vyhrala Julia Simonová pred krajankou Lou Jeanmonnotovou. Tretie miesto obsadila prekvapivo Lora Hristová z Bulharska, ktorá predviedla čistú streľbu a získala bronzovú medailu.
„Je to veľké prekvapenie, pretože v tejto sezóne nazbierala vo Svetovom pohári iba 27 bodov a zrazu prišiel senzačný bronz,“ komentovala Zvaríková.
Tento výsledok znamená pre Bulharsko významný úspech — ide o ich prvú medailu v biatlone na olympijských hrách od roku 2002 a zároveň jeden z dvoch medailových momentov pre bulharskú výpravu na ZOH 2026.
V bulharských mediách a športových kruhoch sa okamžite rozšírila vlna gratulácií. Bulharská národná olympijská federácia i fanúšikovia na sociálnych sieťach vyzdvihovali Hristovú ako hrdinku, ktorá svojím výkonom prekvapila nielen svet, ale aj domácich priaznivcov biatlonu — športu, ktorý v Bulharsku rastie, no nemá takú tradíciu ako v „klasických“ biatlonových veľmociach.
Hristová sama pred sezónou hovorila o tom, že jej cieľom je zlepšiť sa najmä v behu a stáť sa konkurencieschopnou v streľbe na svetovej úrovni. Jej medailový výsledok na ZOH 2026 je preto vnímaný ako prelomový moment — nielen pre 23-ročnú biatlonistku, ale aj pre bulharský biatlon ako celok.
