Moje hranice sa posunuli. Dúfam, že si to nepokazím streľbou, vraví Bátovská Fialková

Keď pred rokom a pol ohlásila, že potrebuje si dať od biatlonu pauzu, netušila ako rýchlo jej šport bude chýbať. Už krátko po narodení dcérky sa PAULÍNA BÁTOVSKÁ FIALKOVÁ začala sama pripravovať na návrat k biatlonu. Zatiaľ sa ukazuje, že pauza a založenie rodiny je prospeli viac ako by niekto čakal. Hneď v prvých pretekoch v auguste získala titul majsterky sveta v letnom biatlone.

"Sama som nečakala, že môj návrat po ročnej pauze bude taký úspešný. Je to na dobrej ceste. Vďaka tejto prestávke som prekonala športové vyhorenie a opäť som získala chuť do biatlonu," vraví biatlonistka pred začiatkom sezóny.

Po roku a pol sa vraciate k biatlonovej kariére. S akými pocitmi? 

Teším sa na návrat. Chýbalo mi to. Konečne je to tu. Vždy som bola typ, ktorý mal radšej pretekanie ako trénovanie. Myslím, že pripravená som celkom dobre. Dúfam, že to tak naozaj bude. 

Aktuálne počas posledného sústredenia som mala naozaj dobrú streľbu. Darilo sa mi. Mohla by som hovoriť o nejakej streleckej forme, ale na pretekoch do toho vstupujú rôzne faktory. Bežecky som na tom naozaj dobre. Dúfam, že si to streľbou nepokazím. 

Ako ste zvládli po návrat k náročným tréningom?  

Veľmi mi pomohlo, že som si rok od dvojfázových tréningov oddýchla. Bola som síce stále v pohybe, ale nedá sa to porovnať s vrcholovým tréningom. Pomohlo mi to fyzicky aj mentálne. Dúfam, že som vďaka tejto prestávke prekonala športové vyhorenie. Opäť som získala chuť do biatlonu.

Tréningy postupovali veľmi rýchlym tempom. Na jeseň som si v rámci testovania kondície spravila osobný rekord (meranie maximálnej spotreby kyslíka pri záťaži – pozn.) a teraz som ho potvrdila. Takže moja úroveň pred sezónou je najvyššia, aká môže byť. Dúfam, že to bude dobré.

VIDEO: Paulína Bátovská Fialková

Vlani sa vám počas vianočných sviatkov narodila dcérka. Ovplyvnilo materstvo váš vzťah k športovej kariére? 

Určite je to zmena. Predovšetkým v tom, že šport je pre mňa dôležitý, ale už nie najdôležitejší. Aj keď sa mi nevydaria preteky alebo mi nevyjde tréning, nič sa nezmení na tom, že sa teším na dcérku. Teraz mám v sebe radosť a verím, že mi to môže pomôcť aj v športe. 

Dcérka ešte len bude mať rok. Bude s vami cestovať na súťaže?

V tomto je ten háčik.