Mojím snom je česko-slovenská liga, tvrdí manažér Levíc. Prečo je u nás basketbal nepopulárny?

Súčasný slovenský basketbalový šampión Patrioti Levice zažíva pravdepodobne najlepšiu sezónu v klubovej histórii.

Je to veľkou zásluhou generálneho manažéra Levíc LADISLAVA GARAJA. Ten v aktuálnej sezóne postavil spoločne s koučom Patriotov Michalom Madzinom tím, ktorý to dotiahol do druhej fázy Európskeho pohára FIBA.

V rozhovore odpovedal na otázky ohľadom pôsobenia v pohárovej Európe, slabého marketingu slovenského basketbalu či o niekoľkých hráčoch v tíme.

Ako vyzerá pred každou sezónou stavba tímu z pohľadu generálneho manažéra?

Pred zopár rokmi sme nastavili fungovanie klubu tak, že sme talentovaným slovenským hráčom ponúkli dlhodobé zmluvy. Tvoria os tímu a okolo nich sa v podstate vždy v lete aj tvorí zvyšok kádra.

Málokedy sa podarí slovenskému tímu udržať si legionárov viac ako jednu sezónu, nám sa to podarilo naposledy dokonca u dvoch hráčov - McCallum je v Leviciach už tretiu sezónu, Kotásek druhú.

Samozrejme, že je výhoda, ak v lete nemusíte stavať celý tím nanovo, ak máte už dopredu postavené silné základy. Čo sa týka výberu posíl, na starosti to mám ja spoločne s trénerom Madzinom. Za tie roky už máme vytipovaných hráčskych agentov, ktorým dôverujeme a dobre sa nám s nimi spolupracuje.

Vždy je to o dobrých kontaktoch a získavaní množstva informácií cez rôzne zdroje o hráčoch o ktorých máte záujem. Výhoda hráčov, ktorí už minimálne rok v Európe odohrali, je práve v tom toku informácií, ktoré o ňom viete zohnať na rozdiel od nováčikov.

Tam idete vždy do trochu väčšieho rizika nielen čo sa týka basketbalového, ale aj mimo basketbalového prispôsobenia sa nášmu prostrediu.

Čo sa týka postupného zapájania hráčov z juniorského tímu, je to dlhodobejší postupný proces, v ktorom sa nám osvedčilo postupné zapájanie hráčov do zápasov v družstve U23 a prvé tréningy s A-tímom už počas sezóny v juniorskom veku.

Čo robíte v Leviciach inak oproti iným tímom?

Po vzniku Patriotov sme si nastavili dlhodobý plán rastu klubu. Už to je niečo, čo sa na Slovensku len tak nevidí. Jedna vec je totiž dať si ho na papier a druhá vec je vydržať v jeho napĺňaní aj počas krízy, čiastkových neúspechov, alebo aj v období, keď možno preskočíte nejaké obdobie a úspech príde skôr.

Na Slovensku vo väčšine klubov chýba trpezlivosť. Na začiatku sezóny začnú s eufóriou, novým trénerom, kádrom, keď to však po určitom čase nefunguje, rýchlo stratia vieru vo svoj plán. Menia hráčov, menia trénerov, sezónu možno zachránia dobrým výsledkom, alebo aj nie, po nej však opäť nezostane tím pokope a v lete sa ide na to odznova.

V Leviciach sme za 9 sezón mali 3 trénerov, z toho sú dvaja aktuálne pri tíme. A tiež nebol každý rok výsledkovo taký, ako sme si predstavovali. Videli sme ale posun v iných oblastiach a vydržali sme. Zatiaľ sa nám to vždy pozitívne vrátilo.

Pred dvoma rokmi ste povedali, že marketingový potenciál basketbalu na Slovensku je nevyužitý. Ako ste to konkrétnejšie mysleli?

Za tým si pevne stojím. Slovenský basketbal doslova trpí na nedostatok kvalifikovaných ľudí, ktorí by dokázali využiť jeho marketingový potenciál. Na zväze sa za posledné štyri roky urobilo kusisko dobrej práce, veľa vecí sa očistilo, nastavilo, rozbehlo.

V oblasti marketingu, médií, využitia sledovanosti mužskej Niké SBL, či účinkovania reprezentácie mužov v kvalifikácii ME proti top tímom Európy, sa však bohužiaľ urobilo veľmi málo, skoro nič. Prečo? Lebo to asi nebola priorita zväzu, lebo zväz nechce investovať do ľudí, ktorí by to robili.

Podobne veľké zväzy (volejbal a hádzaná) s menšou sledovanosťou a popularitou ako basketbal, majú svoje marketingové oddelenia, robia s fanúšikmi, pracujú s partnermi, s televíziami.

Nebáli sa investovať, lebo vedeli, že sa im to vráti naspäť. Toto je určite oblasť, ktorá by sa mala robiť inak.

My v klube investujeme veľa prostriedkov do tejto oblasti a vidíme progres a marketingový rast klubu za posledné roky. Na túto tému by sa dalo diskutovať hodiny.

Ak nedokážeme predať náš produkt, ak nedokáže nájsť viac partnerov pre ligu, reprezentácie, ak nedokážeme vytvoriť viac priestoru v médiách pre basketbal, niečo nerobíme oproti iným štátom dobre.

Treba sa nad tým vážne zamyslieť, lebo takto získané prostriedky by sa dali využiť nielen ako podpora pre kluby, ale aj na spopularizovanie basketbalu ako celku.

Zatiaľ čo sa ženská reprezentácia dostala na ME, tá mužská má od podobného úspechu ďaleko. Je podľa vás najväčší rozdiel v tom, že v ženskej extralige dostávaju mladé basketbalistky viac priestoru ako mladí chalani v SBL-ke?

Nemyslím si, že je to tým. Všetka česť ženskej reprezentácii, za to, že sa dostala na ME, dávať to ale do súvisu s ich extraligou by bolo príliš odvážne.

Chlapčenská, či dievčenská základňa je z roka na rok užšia, vidieť to na kvalite kadetskej, či juniorskej ligy.

Potrebujeme tvrdo pracovať od najmenších detí, potrebujeme silné mládežnícke kluby, ktoré budú mať veľa medzinárodnej konfrontácie a trochu šťastia, aby sa nám podarilo vychovať zopár hráčov, ktorí si zahrajú v silných európskych ligách.

Potrebujeme kluby v mužskej lige aby hrali európske súťaže. Oni môžu priniesť kvalitu do národného tímu a potom môže prísť aj úspech na tomto poli.

Iskra a Rytieri sa javia ako najväčší konkurenti v boji o titul. Ako vidíte svoje šance?

Som alergický na to, keď niekto vyhlasuje, že liga je z roka na rok slabšia. Prečo? Preto, že jeden tím je slabší ako býval predtým, nemusí byť slabšia aj liga. Za to, že v Česku už nedominuje Nymburk, je česká liga slabšia? Okrem nás aj Komárno a Spišiaci dosiahli v Alpe-adria cup skvelé výsledky.

Federálny pohár som založil a trápil sa dva roky sním práve preto, aby som dokázal, že v porovnaní s českou ligou nie je tá naša o nič horšia. To, že nás Česi nerešpektujú, neznamená, že sme horší. Pozrite si vzájomné zápasy SVK a CZ tímov vo Federálnom pohári, či AAC za posledné roky.

To, že ich liga má lepší marketing, že prenosy z ich ligy vyzerajú proti našim lacným prenosom ako z inej galaxie ešte neznamená, že samotná súťaž je slabšia. Mojím dlhodobým snom je spoločná česko-slovenská liga, prípadne silná stredo-európka liga. Verím, že raz sa k tomu dostaneme.

Bola by veľmi silná súťaž po športovej aj marketingovej stránke. Nebude jednoduché obhájiť titul, ak sa ale dáme zdravotne do poriadku, som presvedčený, že to zvládneme.

Bola by neobhajoba titulu veľkým škrtom cez rozpočet?

Určite áno. Úspešnosť sezóny sa hodnotí vždy na jej konci. Nároky na tím sú veľké a veľký bude aj tlak na nás. Už nie raz sme ale dokázali, že sa s tým dokážeme vysporiadať. V tejto sezóne sme boli pre ligových konkurentov doslova červeným súknom.

Kto by sa nechcel vytiahnuť na tím, ktorý zdoláva európske veľkokluby, kto by nechcel využiť jeho únavu, či užšiu rotáciu. Je to normálne a aj to posúva ligu vpred. Teším sa na vyvrcholenie sezóny, bude to mať poriadny náboj.

Nedávno ste podľahli Svitu vo finále Slovenského pohára. Je to považované za veľký neúspech?

V tejto sezóne sme hrali a zdolávali tímy o akých sa nám možno v lete ani nesnívalo. Podarilo sa nám poblázniť nielen naše mesto, ale v kvalifikácii Ligy majstrov, či vo FIBA Europe Cup nám fandilo celé Slovensko.

Neúspech v Slovenskom pohári je určitá daň za úspešné ťaženie Európou. Nechcem byť alibista, určite sme išli do Lučenca s cieľom vyhrať a prehra vo finále proti Svitu bola sklamaním, 7 víťazstiev v pohárovej Európe má ale pre nás väčšiu váhu.

Únava z nabitého programu a zranenia sa podpísali pod túto prehru a tiež pod stratu prvého miesta v lige. Je teraz na nás, aby sme sa dali do poriadku, nastavili si hlavy a zúročili získané skúsenosti v závere ligy a v boji o titul majstra Slovenska.

Môžeme túto sezónu nazvať najlepšiou v klubovej histórii? Už

len najmä vďaka pomerne úspešnému pôsobeniu v Európe.

Určite to bude sezóna, na ktorú nikdy nezabudneme. Finále kvalifikácie Ligy Majstrov v Malage proti tímu, ktorý aktuálne vyhral španielsky kráľovský pohár bol zážitok na celý život.

Potrebujeme ale úspech v lige a až po skončení ligovej sezóny bude čas na hodnotenie.

Z pohárovej Európy si odnášate množstvo krásnych spomienok,

ktorá je pre vás tá najkrajšia?

Spomenul som týždeň v Malage, kde sme spravili skvelé meno slovenskému basketbalu, ale v podstate každý jeden z pätnástich európskych zápasov bol veľký zážitok.

Poriadne sme si to užili. Ak sa nám naskytne šanca ešte raz si niečo podobné zopakovať, určite do toho radi pôjdeme.

Vy sám ste vo svojom blogu opísali, aké náročné je financovať

pobyt v pohárovej Európe. Mala by v tomto smere FIBA pokročiť?

My sme príliš malý a nový klub v pohároch na to, aby sme do toho FIBA organizácii hovorili. Určite však aktuálna situácia s financovaním vo FIBA Europe Cup nie je ideálna ani pre ostatné tímy. Ostáva nám len veriť, že sa do budúcna nájde nejaký spôsob podpory tímov pôsobiacich v Európe.

Môžeme v septembri opäť očakávať kvalifikáciu o Ligu majstrov?

Je to ešte ďaleko. Nepoviem, že nám to nezachutilo. Poďme si to ale zaslúžiť víťazstvom v lige! Druhá vec je, že potrebujeme udržať partnerov a získať zopár nových, aby sme dokázali dlhodobo konkurovať v Európe.

Oproti súperom sme mali rozpočet niekoľkokrát menší. Netreba to brať ako samozrejmosť, že budeme mať za našich podmienok každý rok šťastie či už vo výbere hráčov, alebo pri súperoch a výsledkoch v pohári. Tento rok vyšiel nad očakávanie, ale o rok to môže byť aj úplne inak.

Podpis zmluvy s Mihom Laporinkom vyšiel na jednotku, ako by ste ho opísali z basketbalovej ale aj ľudskej strany?

Jeho basketbalové CV bolo pekné, posledný rok ale nemal ideálny. V ambicióznom maďarskom klube neboli výsledky, družstvo sa trápilo, menili sa tréneri a trápil sa aj Miha. Sezónu tam ani nedokončil.

Keď sa v lete rozhodoval medzi Levicami a tímom z Litvy, kde dokonca ešte poznal aj trénera, našou jedinou výhodou bola účasť vo FIBA Europe Cupe. Miha je skvelý človek aj hráč. Svojimi výkonmi si získal v tíme rešpekt.

Napriek tomu, že sa dostal do reprezentácie Slovinska a že patril k top hráčom FIBA Europe Cup vôbec sa nezmenil, nezamávalo to ním. Viem si predstaviť, keby sa taký vzostup podaril niektorým iným borcom, čo by to s nimi porobilo (úsmev).

Bol počas zimy o neho v zahraničí veľký záujem, dostal nejaké

ponuky?

Jeho agent mi v zime poslal správu, že za akých podmienok by mohol Miha odísť. Odpísal som mu stroho: za žiadnych a tým bola táto téma uzavretá.

Bohužiaľ sa nedávno zranil, hovorí sa o dvojmesačnej prestávke.

Ako plánujete zvládnuť záver základnej časti bez neho?

Nuž, je to pre nás obrovská strata, čo ukázali posledné zápasy, ktoré sme odohrali bez neho.

Tím sa s tým ale musí vysporiadať. Miha je už doma v Slovinsku, kde sa bude kondične udržiavať tak, aby po doliečení mohol byť jeho návrat na palubovku čo najrýchlejší.

Tak či tak to ale bude dlhý čas, ktorý musíme bez neho zvládnuť. Verím, že sa zomkne a zabojuje aj za Mihu.

Za dverami je reprezentačná pauza, počas ktorej by ho pravdepodobne

tréner Aleksander Sekulič opäť nominoval. Naposledy Slovinsko

dostal na MS. Mal by šancu dostať sa aj na finálnu súpisku na MS

2023?

Áno, Miha by bol aktuálne opäť v nominácii. To, akú šancu by mal dostať sa na MS je ťažko odhadnúť, keďže Slovinsko má na jeho poste veľkú konkurenciu hráčov z Euroligy či Eurocup, ktorí v kvalifikácii nehrajú.

DeShawn Freeman odišiel do Litvy a do tímu prišiel James

Padgett. Úprimne som pri jeho výkonoch skeptický, očakávali ste,

že Freemana kvalitatívne nahradí?

James Padgett je iný typ hráča, ako bol Freeman, ťažko ich porovnávať. Nebolo vôbec jednoduché nájsť v tomto období hráča pod kôš, poriadne sme sa tým vytrápili. James je pracant, po príchode ma milo prekvapil a odohral niekoľko výborných zápasov.

Jeho hra je veľmi založená na spolupráci s rozohrávačmi, takže záleží aj od nich, ako ho dokážeme využiť. Po návrate z Ameriky nemal tak dobré obdobie, verím ale, že sa vráti rýchlo naspäť a pomôže nám.

Pod košom má útlm aj Bojanovský. Niekedy mi to príde, že sa mu ani nechce behať po palubovke, má problém s hľadaním motivácie?

Boris je veľmi špecifický typ hráča. Jeho prínos pre tím na palubovke je veľký aj vtedy, ak sa Vám možno práve zdá, že nemá svoj najlepší deň.

Aj pre trénerov je niekedy náročné s ním pracovať, treba ale jedným dychom dodať, že v minuloročnom play-off boli hlavne jeho výkony kľúčom k nášmu úspechu.

Michal Madzin patrí medzi mladú trénerskú krv. Navyše sa v

slovenskej najvyššej súťaži 13 rokov čakalo na to, aby

slovenský tréner doviedol svoje družstvo k majstrovskému titulu.

Aký je váš pracovný a osobný vzťah?

Veľmi dobrý. Jeho povaha a pracovné nasadenie mi 100% vyhovujú. Vždy si dokážeme povedať všetko na rovinu. Michal nie je konfliktný typ, nie je extravagantný, nepotrebuje sa predvádzať.

Od jeho príchodu vidím, ako profesne rastie, zlepšuje sa, dozrieva. Reaguje už pokojnejšie, zlepšil aj komunikáciu s médiami. Niekedy je možno ešte trochu málo odvážny, ale zase na ňom je najväčšia zodpovednosť, preto mu to nezazlievam.

Skvele vychádza a spolupracuje s asistentom Lacom Lutovským. Myslím si, že na naše pomery máme top trénerskú dvojicu.

Má na lavičke Levíc zaručenú budúcnosť?

Pokiaľ budem v klube na pozícii GM ja, jeho budúcnosť v klube je neotrasiteľná. Ako som povedal na úvod rozhovoru, basketbal v Leviciach nerobíme pre jeden výsledok, ale s dlhodobým poslaním a Michal do tohto konceptu 100% patrí.

Devon van Oostrum je hráč so skúsenosťami z ME v basketbale a

mnohých popredných európskych líg. Bolo náročné ho získať?

Európska súťaž je to, na čo hráči na tomto leveli počúvajú. Devon vymenil v posledných rokoch veľa klubov, nie kvôli tomu, že by bol problémový hráč, ale preto, že ho väčšinou volali na krátkodobé zmluvy, aby pomohol tímu pri zranení iných rozohrávačov.

Preto bol rád a váži si, že sme mu dali šancu dokončiť sezónu v Leviciach. Je to 100% profík a hráč, ktorí nám môže pomôcť vyhrať ligu.

Na záver, aké sú vaše osobné a zároveň tímové ciele v blízkej dobe?

Ak chceme udržať klub na súčasnom leveli fungovania, potrebujeme k tomu dobré výsledky ,plnú halu fanúšikov, veľa spokojných partnerov a taktiež infraštruktúru na európskej úrovni.

Aktuálne je pre nás dôležité pomôcť mestu hľadať zdroje na výmenu palubovky v športovej hale, aby náš domovský stánok spĺňal kritériá FIBA. Dlhodobo pracujeme na získaní generálneho partnera na viac rokov, čo by pomohlo klubu stabilizovať sa v Európe a pokračovať v nastavenom koncepte.

Aj naďalej chceme pracovať s najlepšími slovenskými hráčmi, ktorí majú ambíciu zlepšovať sa a neboja sa európskej konfrontácie. Ak chceme raz slovenský basketbal dostať na európsky či svetový šampionát, toto je jediná cesta.