BRATISLAVA. Nad mestským okruhom v Monaku husto pršalo. Piloti pri veľkej cene v roku 1984 bojovali nielen medzi sebou, ale aj s prívalmi vody. Bol medzi nimi však jeden, ktorý dážď miloval.
„Ayrton Senna cítil v daždi automobil oveľa viac ako ktokoľvek iný,“ hovorí v dokumente BBC Jo Ramirez z McLarenu, za ktorý Brazílčan dlhé roky pretekal.
Tie preteky v Monaku začal na trinástom mieste. Ako na trati pribúdalo vody, zlepšoval sa. Postupne vypadli favoriti ako Nigel Mansel, mladý Senna v bielom aute stajne Toleman predbehol aj legendárneho Nikiho Laudu.
Z druhého miesta sa blížil k lídrovi Alainovi Prostovi, ten mával z auta v snahe ukončiť preteky. A podarilo sa mu to.
Autám sa pred kolesá postavil jeden z komisárov a červenou vlajkou súťaž zastavil. Vyhral Prost.
Najväčší rival
Stačilo možno jediné kolo a vyhral by talentovaný mladík v slabučkom aute. „F1 je politika, ide o peniaze a kým ste nikto, musíte si tým prejsť,“ hovoril smutný Senna.
Jeho auto ešte vtedy nebolo strojom na víťazenie. „To, čo ukázal v Monaku, potrebovalo cit génia,“ hovorí komentátor dokumentu Senna.
Brazílčan bol schopný jazdiť dlhé kolá v identickej stope, ktorá sa líšila len o pár centimetrov. Formulu vtedy neriadil počítač, jazdec musel v maličkom kokpite ukázať oveľa viac. A Senna to vedel majstrovsky.
Dnes je Brazílčan najväčšia legenda formuly jedna. Tento týždeň je to dvadsať rokov, čo v Imole zomrel. „Bol to najlepší pretekár, aký kedy žil,“ povedal podľa F1–grand prixhistory.net Lauda.
Senna mal počas celej kariéry okolo seba množstvo rivalov. Práve v tom zmoknutom Monaku sa zrejme začalo súperenie s tým najväčším, Alainom Prostom.
Pre Sennu sa stal v osemdesiatych rokoch stelesnením toho, čo chcel zdolať. „Stále sa pýtal, aký dosiahol Alain čas, aké má pneumatiky, ako nastavené auto. Zaujímalo ho iba to, čo urobil Alain,“ spomína Jo Ramirez.
Spolu v mclarenoch vyhrali v roku 1988 až 15 zo 16 pretekov sezóny. „Prehrávať bolo preňho veľmi nepríjemné a prehra so mnou bola tá najhoršia vec, ktorá sa mu mohla stať,“ hovorí Prost. Najviac sa to medzi nimi vyhrotilo v roku 1989. O titule vtedy rozhodovali jediné preteky a Sennu v nich po úžasnom výkone dodatočne diskvalifikovali. Pretekár to šéfom formuly 1 nikdy neodpustil.
Prost sa hnevá
Slávny dokument za rozhodnutím vidí Prostove väzby na šéfov FIA, organizácie, ktorá preteky riadi. Hoci na výrobe Francúz spolupracoval, na výsledok sa hneval.
„Musíte všetko povedať správne, korektne. Každý má svoje kvality a zápory. Nemôže byť jeden len biely a druhý len čierny,“ hovoril po premiére filmu v roku 2012 Prost pre CNN. Tvorcovia si za dielom stoja, hoci uznávajú, že je náročné vtesnať do 100 minút desať rokov života.
V roku 1993 Prost v F1 skončil a zdalo sa, že nastane éra Ayrtona Sennu. Opäť však prišiel drzý mladík. Tentoraz ním bol Michael Schumacher. Obaja chceli víťaziť, obaja boli skvelí na vode.
„Veľmi sa na Ayrtona hnevám. Trojnásobný svetový šampión by sa nemal takto správať,“ sťažoval sa Schumacher už v roku 1992.
Bol rýchlejší, Senna ho neférovo blokoval. Byť druhý pre neho znamenalo, byť prvým medzi porazenými. Ako veľmi nábožný človek veril, že má od Boha právo víťaziť.
Osudná nehoda prišla v roku 1994 na okruhu v Imole práve vo vedení pretekov. Schumacher sa naňho doťahoval, Senna v zákrute Tamburello dupol na brzdu, auto i tak pokračovalo rovno a narazilo do múru. Ani prevoz vrtuľníkom ho už nezachránil. Počas víkendu zomrel aj Roland Ratzenberger. F1 zareagovala zvyšovaním bezpečnosti, odvtedy na okruhoch F1 pilot nezomrel.
Príčina Sennovej nehody dodnes nie je jasná. Hovorí sa o poruche riadenia, nerovnostiach trate. Viacerých konštruktérov súd zbavil obvinenia.
Havarovaná formula sa po ôsmich rokoch vrátila Williamsu, kde však skončila, majitelia tímu nechcú povedať. Helmu, ktorú mal Senna nasadenú, dala jeho rodina spáliť.
So Sennom sa pri pohrebe lúčila celá krajina. Brazílčanom dávali jeho víťazstvá zabudnúť na vlastnú chudobu. Bol hrdinom, na ktorého pohrebe smútil aj Alain Prost.
Sennova formula krátko po nehode v Imole 1.5. 1994.
FOTO: TASR/AP
