Atletika: Zlato a svetový rekord na 100 metrov pre Bolta

PEKING 16. augusta (SITA/TASR) - Najrýchlejším mužom planéty sa stal Jamajčan Usain Bolt, ktorý v dlho očakávanom finále behu na 100 metrov na olympijských hrách v Pekingu utvoril časom 9,69 nový svetový rekord.

Bolt má zlato aj svetový rekord

Svoje vlastné maximum z 31. 5. 2007 v New Yorku zlepšil o tri stotiny sekundy. Dvadsaťjedenročný šprintér vybojoval pre svoju krajinu prvé zlato v najkratšom šprinte v histórii hier, doteraz mala Jamajka v tejto disciplíne len tri striebra (Herb McKenly 1952, Lennox Miller 1968, Donald Quarrie 1976).

Bolt zvíťazil s obrovským náskokom 20 stotín pred Richardom Thompsonom z Trinidadu (9,89) a Američanom Walterom Dixom (9,91) a zopakoval rekordný víťazný náskok legendárneho Carla Lewisa z OH 1984 v Los Angeles. Ten vtedy zabehol 9,99, druhý Sam Graddy 10,19.

Svetový rekordér: Neviem, aký výkon je v mojich silách

"Naozaj neviem, aký výkon je v mojich silách. Možno by to mohlo byť aj okolo 9,60, ale ešte som nevidel záznam, preto si netrúfam povedať nič konkrétne," tvrdil zverenec trénera Glena Millsa, ktorého finálová pekinská stovka bola len jeho trinástou v živote.

Na otázku, prečo nebežal naplno až do cieľa a zo svojho triumfu sa tešil spontánne už v záverečných metroch, čím sa obral o ďalšie stotinky, s úsmevom odvetil: "Chcel som si to poriadne užiť. To som ja, rád sa zabávam. Hneď ako som zistil, že súperi sú už ďaleko za mnou a videl som, že ma nik nemôže predbehnúť, začal som oslavovať."

Powell dobehol až piaty

Bývalý svetový rekordér Asafa Powell a kandidát na zlato skončil nečakane bez medaily piaty za 9,95. Až šiesti šprintéri sa dostali pod 10 sekúnd, čo je najviac v histórii finálových behov na 100 m na OH. Rovnaký počet časov pod 10 sekúnd dosiahli len finalisti MS 1991 v Tokiu.

Bolt neodštartoval finálovú stovku v Pekingu najlepšie (mal druhú najslabšiu štartovú reakciu 0,165), ale to, čo previedol potom, bolo niečo neuveriteľné. V polovici trate sa dostal na prvú priečku obrovským zrýchlením, a keď už bolo jasné, že zlato mu neunikne, začal sa obzerať a od radosti sa buchol do pŕs. To všetko ešte pred cieľovou čiarou... Aký čas by dosiahol, keby bežal naplno celú stovku, nie len jej tri štvrtiny, to môže svet len hádať. Možno by to bolo aj pod 9,60.

Bolt: Už dlhšie som cítil, že mám rekordnú formu

"Už dlhšie som cítil, že mám rekordnú formu," uviedol zverenec trénera Glena Millsa v prvej reakcii po famóznom finále. "Mojím hlavným cieľom bolo získať zlato. O tom, že som prekonal aj svetový rekord, som sa dozvedel, až počas čestného kola. teraz sa chcem ešte sústrediť na ďalšie dve disciplíny."

Usain Bolt pobeží v Pekingu ešte dvojstovku, ktorá bola až do tohto roku jeho hlavnou disciplínou a bude aj jedným z členov jamajského kvarteta na 4 x 100 metrov.

Powell: Zradili ma nohy

Bývalý svetový rekordér Asafa Powell finále vôbec nezvládol. "Zradili ma nohy. Netuším, čo sa stalo. Som však rád, že zlato ostalo na Jamajke a Usain zvíťazil," vravel sklamaný Powell.

Finále bez Tysona Gaya

Ešte horšie dopadol úradujúci majster sveta Tyson Gay, ktorý sa nekvalifikoval ani do finálovej osmičky. Po zranení stehenného svalu v rozbehu na 200 m na šampionáte USA v Eugene sa do začiatku hier nedostal do adekvátnej formy. V II. semifinále skončil na piatom, prvom nepostupovom mieste, hoci zabehol svoju najrýchlejšiu stovku v Oekingu (10,03).

"Som veľmi nahnevaný. Z toho, čo sa stalo, sa budem ešte dlho spamätávať. Po zranení potrebujem viac súťažiť, ale to nie je výhovorka. Možno som mal pred olympiádou štartovať na nejakých pretekoch, možno som mal ešte tvrdšie trénovať," hľadal Gay príčiny zlyhania.

Dvadsaťšesťročný Američan však zdôraznil, že odviedol všetko, čo v ňom danej chvíli bolo. "Mentálne som bol pripravený, ale moje telo zrejme nie. Snažil som sa až do samého záveru, v každom kole som sa cítil istejší, ale nestačilo to," krčil ramenami hrdina MS 2007 v Osake, kde okrem stovky vyhral aj dvojnásobnú trať a bol členom víťaznej štafety USA na 4 x 100 m.

Najrýchlejší muži v behu na 100 m v histórii - prehľad:

• 9,69 Usain Bolt (Jam.) 16. 8. 2008 v Pekingu (USA)
• 9,74 Asafa Powell (Jam.) 9. 9. 2007 v Rieti (Tal.)
• 9,79 Maurice Greene (USA) 16. 6. 1999 v Aténach (Gréc.)
• 9,84 Donovan Bailey (Kan.) 27. 7. 1996 v Atlante (USA)
• 9,84 Bruny Surin (Kan.) 22. 8. 1999 v Seville (Šp.)
• 9,84 Tyson Gay (USA) 18. 8. 2006 v Zürichu (Švajč.)
• 9,85 Leroy Burrell (USA) 6. 7. 1994 v Lausanne (Švajč.)
• 9,85 Justin Gatlin (USA) 22. 8. 2004 v Aténach (Gr.)
• 9,85 Olusoji Fasuba (Nig.) 12. 5. 2006 v Dohe (Katar)
• 9,86 Carl Lewis (USA) 25. 8. 1991 v Tokiu (Jap.)
• 9,86 Frank Fredericks (Nam.) 3. 7. 1996 v Lausanne (Švajč.)
• 9,86 Ato Boldon (Trinidad) 19. 4. 1998 vo Walnute (USA)
• 9,86 Francis Obikwelu (Port.) 22. 8. 2004 v Aténach (Fr.)

Vývoj svetového rekordu v behu mužov na 100 m:

• 9,93 Calvin Smith (USA) 3. 7. 1983 v Colorado Springs (USA)
• 9,92 Carl Lewis (USA) 24. 9. 1988 v Soule (Kór. rep.)
• 9,90 Leroy Burrell (USA) 14. 6. 1991 v New Yorku (USA)
• 9,86 Carl Lewis (USA) 25. 8. 1991 v Tokiu (Jap.)
• 9,85 Leroy Burrell (USA) 6. 7. 1994 v Lausanne (Švajč.)
• 9,84 Donovan Bailey (Kan.) 27. 7. 1996 v Atlante (USA)
• 9,79 Maurice Greene (USA) 16. 6. 1999 v Aténach (Gr.)
• 9,77 Asafa Powell (Jam.) 14. 6. 2005 v Aténach (Gr.)
• 9,74 Asafa Powell (Jam.) 9. 9. 2007 v Rieti (Tal.)
• 9,72 Usain Bolt (Jam.) 31. 5. 2008 v New Yorku (USA)
• 9,69 Usain Bolt (Jam.) 16. 8. 2008 v Pekingu (Čína)