Svetovú atletiku hostia najmä veľké mestá. Košice boli výnimka

KOŠICE. Od VI. majstrovstiev sveta v polmaratóne v Košiciach síce už uplynulo štvrťstoročie (uskutočnili sa 4.októbra 1997), ale stále si udržujú primát: išlo o prvé a zatiaľ i posledné atletické podujatie svetového významu na území Slovenskej republiky. 

Veď o tituly svetových šampiónov v kategóriách jednotlivcov i družstiev zápolilo 146 mužov a 84 žien zo 45 krajín planéty.

Nečudo, že do Košíc prišli najlepší svetoví bežci na vzdialenosť 21 097,5 metra, ale aj dvaja najvýznamnejší funkcionári Medzinárodnej atletickej amatérskej federácie (IAAF) - jej prezident Primo Nebiolo, zároveň podpredseda Medzinárodného olympijského výboru (MOV) a generálny sekretár IAAF István Gyulai.

Deň pred týmto veľkým športovým podujatím vtedajší prvý muž svetovej atletiky prevzal na pôde Univerzity Pavla Jozefa Šafárika z rúk jej rektora Dušana Podhradského diplom a medailu čestného doktorátu univerzity doctor honoris causa.

Nie náhodou, veď tento rodený Talian z Turína, bývalý skokan do diaľky, absolvent štúdia práva a politológie sa v roku 1961 stal prezidentom Medzinárodnej univerziádnej športovej federácie, ktorá je hlavným organizátorom svetových Univerziád. 

Favoriti naplnili očakávania

Primo Nebiolo na tlačovej konferencii v predvečer majstrovstiev sveta povedal: „IAAF prideľuje veľké športové podujatia hlavným a veľkým mestám. Košice sú preto výnimkou, ale pre nich rozhodla bohatá história dlhých behov, podpora mesta i Východoslovenských železiarní“. 

Na štart sa postavili všetci favoriti, konkrétne držiteľ vtedy najlepšieho času na svete na polmaratónskej trati Moses Tanui z Kene výkonom 59:46 min., ako aj obhajca majstrovského titulu Talian Stefano Baldini s osobným rekordom 1:00:58 hod., medzi ženami bola hlavnou favoritkou kenská bežkyňa Tegla Loroupeová so svetovým výkonom 1:07:12 hod.

Obaja Keňania splnili očakávania, i keď Tanui dobehol do cieľa „iba“ ako druhý, predbehol ho jeho krajan Shem Kororia, ktorého čas 59:56 min. bol o dve sekundy lepší.

Vynikajúci čas dosiahol aj tretí Cheruiyot – rovných 60:00 min.

V súťažiach mužov teda bolo všetko jasné: tri medaily sa stali majetkom Keňanov, rovnako aj v súťaží trojčlenných družstiev nenašli premožiteľa, keď finišovali v čase 2:59:54 hod.

Ďalšie poradie v kategórii družstiev: 2.JAR, 3:03:34 hod., 3.Etiópia 3:03:46 hod., 4.Španielsko, 5.Taliansko, 6.Japonsko... 17.Slovensko 3:12:21 hod. 

Rumunky prekvapili

V súťaží mužov to bol dovtedy najrýchlejší svetový šampionát v histórii. „Veľmi pekná a rýchla trať,“ lakonicky konštatoval vtedy držiteľ najrýchlejšieho času na polmaratónskej trati na svete Tanui.

Veď napríklad obhajcovi titulu Talianovi Baldinimu čas 1:01:01 hod. stačil iba na 9. miesto. 

O kvalitných výkonoch najúspešnejších na košickom mestskom okruhu svedčí aj to, že traja, vrátane štvrtého v cieli Ramaalu z JAR časom 1:00:07 hod. sa dostali do desiatky najrýchlejších svetových polmaratóncov, pričom Tanui v nej už kráľoval svojím časom 59:46 min., dosiahnutým v roku 1993 v Miláne. 

V súťaží žien podľa očakávania zvíťazila Tegla Loroupeová časom 1:08:14 hod., ale na veľké prekvapenie ďalšie dve priečky patrili Rumunkám Cristine Pomacuovej (1:08:43 hod.) a Lidii Simonovej (1:09:05 hod.).

Keňa získala šesť medailí

K prvenstvu Loroupeovej treba ešte dodať, že na svojom konte mala dve víťazstvá na maratóne v New Yorku v rokoch 1994 a 1995, ako aj titul svetovej šampiónky z MS 1995 v Göteborgu v behu na 10 000 m.

Ťažko však predpokladať ako by na trati skončil jej súboj s vtedajšou svetovou šampiónkou Elanou Mayerovou z JAR (titul z MS 1994 v Oslo) a zároveň držiteľkou štvrtého najlepšieho výkonu na svete – 1:07:22 hod. Mayerová pre zranenie nohy odstúpila po absolvovaní cca 11 km.

Jedna krajina mohla v Košiciach teoreticky získať až osem medailí – po tri v individuálnych súťažiach mužov a žien a ďalšie dve v kategórií družstiev.

Najúspešnejší Keňania si vybojovali šesť cenných kovov. V súťaží mužov im síce všetko vyšlo na sto percent, ale u žien Rumunky obrali Afričanky o dve medaily.

Rumunky dominovali v súťaží družstiev, kde favorizované Keňanky odsunuli na druhé miesto.

Kolekcia kovov, získaných Rumunkami bola pestrá a bohatá – tri medaily, pričom každá inej hodnoty. 

Slováci síce neoslnili, ale...

Z kvinteta slovenských reprezentantov sa najviac očakávalo od košického rodáka Roberta Štefka, vtedy nášho najskúsenejšieho a najúspešnejšieho polmaratónca, ktorý sa právom mohol pýšiť výborným osobným rekordom 1:01:46 hod.

Solídny čas pred svojím premiérovým štartom na svetovom šampionáte dosiahol Petr Pipa (IAMES Bratislava) - 1:04:42 hod., vtedy už víťaz košického MMM z roku 1994.

Pipa však stále tvrdil, že jeho disciplínou je len a len maratón, ale zároveň dal slovo, že z našej pätice do cieľa dobehne ako druhý najrýchlejší, hneď za Štefkom.

Bez šancí na dobré umiestnenie však neboli ani Miroslav Vanko, Štefkou oddielový kolega z Dukly Banská Bystrica, Robert Petro (Bardejov) i Robert Šádek (UK Bratislava).

Žiaľ, Štefko na trati bojoval nielen so súpermi a kilometrami, ale i žalúdočnými kŕčmi, ale celkom úspešne, čo potvrdzuje aj jeho umiestnenie a čas v cieli – 29. miesto, 1:02:15 hod.

Do prvej polovice dobehol ešte Pipa na 73. pozícii časom 1:04:42. Umiestnenie ďalších reprezentantov SR: 84. Vanko 1:05:24 hod., 94. Petro 1:06:25 hod., 115. Šádek 1:07:51 hod. 

Čo sa týka našich žien – ani jedna z nich nemala skúseností zo štartov na MS v polmaratóne a od týchto debutantiek nikto neočakával žiadne zázraky.

S najlepšími časmi ešte pred štartom sa mohli pochváliť Ľudmila Melicherová 1:12:58 hod. a Alena Močáriová 1:13:26 hod.

Žiaľ, v cieli obe zaostali za svojimi osobnými rekordmi.

Zlatá pre prezidenta

Z úst hlavného predstaviteľa IAAF Prima Nebiola i skúsených vytrvalcov, ktorí prišli do Košíc zo všetkých svetových strán, na adresu našich organizátorov zaznievali len a len slová chvály.

„V takejto krásnej atmosfére sme ešte nebežali a tak skoro ani nebudeme. Boli to najkvalitnejšie MS od ich zrodu. Zaplnené košické ulice, neustále nás povzbudzujúce nám dávali krídla,“ povedal Nebiolo. 

Teda skutočne dosť dôvodov k spokojnosti organizátorov i všetkých Košičanov. Na tie chvíle nostalgicky spomína aj Štefan Daňo, jeden zo zakladateľov Maratónskeho klubu Košice, organizátora tohto nezabudnuteľného podujatia, jeho prvý prezident v súčasnosti s prívlastkom „čestný.“

„Cesta k určeniu Košíc za dejisko tohto svetového šampionátu nebola ľahká. V roku 1994 sme síce neuspeli v súboji s Palmou de Mallorkou, ale o rok sme už v Monte Carle mali dôvody k radosti iba my.

Členmi Rady IAAF, ktorá rozhodovala o pridelení majstrovstiev boli aj také slávne športové osobnosti ako Ukrajinec Sergej Bubka, Alberto Juantorena z Kuby i ďalší. Pred samotným hlasovaním sa ich snažili ovplyvniť zástupcovia ďalších miest, ktoré sa s nami uchádzali o dejisko tohto šampionátu.

Netajím, aj ja som sa s nimi stretol a som dodnes presvedčený, že som ich získal na našu stranu. Na nej však bol predovšetkým prezident IAAF a to určite malo vplyv na celé hlasovanie. Po návrate domov nás čakalo veľmi veľa práce, teda žiadne oslavy. Našťastie, stálo za nami vedenie mesta i hlavný sponzor – Východoslovenské železiarne," povedal Daňo.

Pochvala od Nebiolu

Veľa námahy si podľa neho vyžiadala rekonštrukcia celého okruhu, dlhého presne 21,0975 kilometra.

„Za úspešným podujatím bola aj práca vyše 1200 dobrovoľníkov a nemožno nespomenúť ani tých – podľa odhadu – vyše 60 000 obyvateľov mesta a okolia, nadšene povzbudzujúcich všetkých na trati, bez ohľadu na farbu pleti či štátnu príslušnosť.

Majstrovstvá sveta u nás v Košiciach mnohých ich účastníkov akoby inšpirovali k vyšším métam. Tak napríklad Stefanio Baldini sa potom stal dvojnásobným majstrom Európy v maratónskom behu a olympijským víťazom v roku 2004 v Aténach,“ uviedol Daňo.

„Náš rodák Róbert Štefko v roku 2000 v Malmä na polmaratónskej trati dosiahol čas 1:00:29 hod., ktorý zo slovenských bežcov nikto doteraz neprekonal a ťažko predpokladať, že v tomto desaťročí ho niekto zo Slovákov zlepší. Nuž, čo sa týka výkonu víťaza v Košiciach z roku 1997 Shema Kororiu, ten sa podarilo prekonať až o dvanásť rokov neskôr na majstrovstvách sveta v Birminghame,“ povedal Daňo.

Štefan Daňo získal vyznamenanie v podobe Zlatej plakety IAAF, ktorú prevzal z rúk Nebiola.

Ten neskôr poslal do Košíc list, v ktorom napísal: „Majstrovstvá sveta v polmaratóne boli mimoriadnym úspechom s vysokou úrovňou organizácie. Košice môžu byť hrdé na to, že sa úspešne dokázali zhostiť takejto pamätnej udalosti.“