Konkurenciu nemal dlhé roky. S jeho ľahkosťou sa nedalo súperiť, vyskakoval na druhé poschodie

Z knihy Antona Zerera Hry a sny

Vyčítali mu, že svetové rekordy vypočítavo prekonáva iba po centimetríku. Takzvanou salámovou metódou.

Nuž, Sergej Bubka rozkrájal poriadnu štangľu: v hale osemnásť "plátkov“ a pod šírym nebom sedemnásť. V rokoch 1984 - 1994 posunul svetový rekord vonku o nevídaných tridsaťjeden centimetrov (z 583 na 614 centimetrov).

"Možno si niekto myslí, že rekordy prekonávam iba po kúskoch pre peniaze. Som však presvedčený, že divákov väčšmi baví častejšie posúvanie hranice ľudských možností, než keby sa menili po dlhšom čase o väčšiu hodnotu,“ bránil sa.

Hoci tvrdil, že svetový rekord sa nedá naplánovať, ordinoval ho po kvapkách a niekedy aj na želanie.

Trhovo vyberal najlepšie ponuky a vždy bližšie a bližšie klopal na nebeské vráta svätému Petrovi.

"Nezaujímalo ma utvoriť beamonovský rekord, a potom ho márne naháňať.“

Muž z kozmu. Ukrajinský sputnik. Keď prekonal bájnych šesť metrov, dovtedajší svetový rekordér Francúz Thierry Vigneron vyriekol iba jedno príznačné slovo: "Gagarin"

Američania ho nazvali kozmonautom. Prvý človek pohybujúci sa vo sférach, kde sa už krúti hlava. Onen historický okamih pripadol na 13. júla 1985.

Akurát v predvečer osláv Francúzskej revolúcie. Francúzi sa, akože ináč, nadchýnali, že padla atletická Bastilla.

Ako si na šesť metrov spomína Bubka? Aj tak, že celá prémia 30 000 frankov putovala do zväzovej pokladnice sovietskej atletiky...

Parížsky míting nemal jeho tréner Vitalij Petrov vôbec v pláne. Serioža vstal v moskovskom hoteli ráno o tretej, zatelefonoval trénerovi do Donecka, že letí do Paríža a ešte pred pretekmi v Nice odskáče jedny preteky.

VIDEO: Výkon 600 cm v podaní Sergeja Bubku v Paríži 1985

Petrov nejavil známky nadšenia. O 12:30 pristál Bubka na Orly, o 15:00 sa začala súťaž. Kým sa rozbehla, požiadal, aby ho tri hodiny nebudili. Uložil sa na štadióne a pospával.

Zobudil sa o 17:45 na výške 570 cm. Hravo ju prekonal a potom na tretí pokus skočil s laminátovou žrďou šesť metrov. Krátky proces na štyri pokusy.

Bez minúty hodinová záležitosť. V Paríži ukazovali hodiny práve 18:44. Dvadsaťdva rokov po tom, čo sa atletika prehupla cez päť metrov (Američan Brian Sternberg 27. apríla 1963 vo Philadelphii), padol ďalší meter.

A to navzdory predpovediam prognostikov, ktorí sa vyslovili, že šesťmetrová hranica padne až v ďalšom storočí...

Majstrovstvá sveta vychádzali Bubkovi jedna radosť. Od premiérového atletického šampionátu v Helsinkách (1983) vyhral šesť v jednom slede.

A to sa prvé ročníky konali v štvorročných rytmoch! Na olympijských hrách však trikrát pohorel. Do Los Angeles 1984 sa pre sovietsky bojkot hier vôbec nedostal.

Len na diaľku si meral sily: skočil o dvanásť centimetrov vyššie než olympijský víťaz Francúz Pierre Quinon (575 cm). V Soule 1988 konečne olympiádu vyhral, ale trápil sa (590 cm na tretí pokus).

V Barcelone 1992 zažil ďalšie sklamanie: za celý rok prehral iba raz, a to na olympiáde! Sotva bolo niečo platné, že 36 dní po Barcelone prekonal dvakrát svetový rekord!

V Atlante 1996 odstúpil už pred kvalifikáciou pre problémy s achilovkou. A napokon v Sydney 2000 (po osemnásťmesačnom zranení) neskočil základnú výšku.

"Olympiáda – to bola vždy zvláštna súťaž, v nej bolo veľmi ťažké predvídať, čo sa stane,“ vysvetlil svoje výkyvy. "Pravda, v kariére, akú mám za sebou, je jedna zlatá málo.“

Azda športovo najplodnejšie prežil rok 1991: osem svetových rekordov a na desiatich pretekoch sa začal jeho výkon číslovkou šesť.