V stredu zomrel legendárny diskár Imrich Bugár. ČTK to bez bližších podrobností potvrdilo Armádne športové centrum Dukla, kde Bugár ako športovec aj ako pracovník medzinárodného oddelenia desiatky rokov pôsobil.
Majster sveta z Helsínk 1983 by mal v utorok 14. apríla 71 rokov.
"Myslím, že Dukla nemala vernejšieho ´dukláka´. Bol na svoj klub veľa pyšný," uviedol na webe Dukly jej riaditeľ Pavol Benc.
Bugár je prvým svetovým šampiónom v hode diskom. Už pred tým získal na OH 1980 v Moskve striebro, na ďalšiu olympiádu do Los Angeles kvôli bojkotu zo strany vtedajšieho komunistického Československa nesmel.
V roku 1982 sa stal Športovcom roka, šesťkrát bol vyhlásený za najlepšieho československého atléta roka. Vlani v decembri získal spoločne s guliarkou Helenou Fibingerovou Cenu Emila Zátopka pre športové legendy.
K disku sa Bugár dostal po tom, čo pri hádzanej zranil brankára ranou do členku a potom sa už bál vystreliť. Pri atletike ako športovec zostal 21 rokov, potom ďalších 30 rokov pôsobil na Dukle v oddelení zahraničných stykov.
Jeho výkon 71,26 metra je dodnes platným českým rekordom a radí ho na delené 16. miesto historických tabuliek.
Nútenú neúčasť na OH v Los Angeles niesol ťažko, pretože mal vtedy v olympijskej sezóne skvelú formu. "Ako najlepší diskár na svete som nemohol bojovať o zlatú olympijskú medailu, aj keď som na to mal. Štrnásť dní po olympiáde prišli finalisti do Bruselu na preteky, vtedy to bolo Grand Prix. Tam som im dal päť metrov," ľutoval vlani v rozhovore s ČTK Bugár.
Prenos olympijského finále sledoval v okne svojho panelákového bytu v Libuši, kam si položil matrace. Pozeral sa na nemeckú stanicu ZDF a vypil pri tom fľašu vodky.
Musel potom odísť do Moskvy na hry Družba, ktoré boli pre športovcov socialistických krajín "náhradnou" olympiádou. Kvôli presunu distribútorskej súťaže zo soboty na piatok, o ktorom nevedel, nebol pripravený a skončil štvrtý.
Popri svetovom zlate z Helsínk získal Bugár ešte európsky titul v Aténach 1982 a bronz na ME v Prahe 1978. Na OH 1988 v Soule bol vlajkonosičom česko-slovenskej výpravy.
Naposledy pod piatimi kruhmi štartoval v Barcelone 1992, kde už zároveň trénoval vtedajšieho olympijského víťaza v desaťboji Roberta Změlíka. Športovú kariéru ukončil v roku 1995.
Popri zamestnaní na Dukle pôsobil tiež v Českom klube olympionikov. V roku 2013 sa zúčastnil televíznej tanečnej súťaže StarDance.
