Chcete schudnúť a byť fit? Cvičte s vlastným telom

Aká bola vaša cesta k športu? Venovali ste sa mu od detstva?

Vždy som bol pohybovo aktívny. Hrával som na sídlisku futbal, basketbal, stolný tenis. Všetky klasické športy. Vážnejšie som sa venoval bojovým športom – boxu, kickboxu a systeme. No skúšal som aj karate a aikido.

Čo vás motivovalo venovať sa bojovým športom?

Bol som chudý a malý, chcel som sa naučiť brániť. Vyrastal som na sídlisku, kde dochádzalo aj k bitkám a šikanovaniu. Bojovým športom som sa venoval asi štyri roky. Boxoval som v oddiele, hoci na súťaže som sa nedostal.

Klub sa rozpadol, keď som mal pripravenú registráciu. Mal som boxovať v kategórii do 50 kilogramov. Cez prázdniny som začal chodiť do fitnescentra. Keď som sa po prázdninách vrátil, mal som o desať kilogramov viac. Vtedy som sa nepohodol s trénerom. Chcel, aby som sa vrátil na pôvodnú hmotnosť. To som odmietol.

Prečo ste začali chodiť do posilňovne?

Prekážalo mi, že mám takú chudú postavu. Chcel som zosilnieť a vyzerať atraktívnejšie. Otec chodieval cvičiť, starká mi kupovala časopisy o kulturistike. Vzhliadal som k tomu. Chcel som mať rovnako vypracované telo.

Podarilo sa vám to dosiahnuť?

Bol som mladý. Nevedel som, ako mám cvičiť, mnoho vecí som robil zle. Nesprávne bolo aj to, že som zháňal rôzne výživové doplnky. Bol som presvedčený, že je dôležité jesť tabletky a proteíny.

Pamätám si, ako som si kúpil vo fitnescentre proteín. Bol odporný. Nechutil mi, napínalo ma na vracanie, ale aj tak som ho pil a šiel cvičiť. Za dva mesiace som niečo skutočne pribral. Ale na začiatku to tak ide vždy, aj keď viete o cvičení málo. Podstatné je mať cieľ a chcieť.

Hlava je pri športe a cvičení to podstatné. Možno aj 90 percent úspechu.

Prečo ste neskôr na fitnescentrá zanevreli?

Začal som po čase stagnovať. Zistil som, že tomu obetujem veľmi veľa času. Keď si zrátate, koľko času vám zaberie, kým si nachystáte veci, cesta do posilňovne, samotné cvičenie, sprcha a znova cestovanie domov...

Zrazu zistíte, že vás to stojí aj tri či štyri hodiny a nezostáva vám popri zamestnaní žiadny čas na rodinu. Keď som chcel cvičiť štyri- až päťkrát za týždeň, bolo to nepredstaviteľné. Hľadal som inú možnosť a prišiel som k cvičeniu s vlastnou hmotnosťou. Hoci to bolo dosť zaznávané. Akoby to popri dvíhaní činiek bola menejcenná aktivita. Dnes si počas koronakrízy môže skúsiť každý funkčnosť tréningu s vlastnou hmotnosťou.

Prečo je podľa vás cvičenie s vlastnou hmotnosťou zaznávané?

Presnú odpoveď nepoznám, no zažil som viackrát, že tieto cviky sú označované ako neužitočné či ako „cvičenie pre padavky“. Na druhej strane si zoberte, že pre opatrenia vyvolané pandémiou museli všetky fitnescentrá zatvoriť. A tí, ktorí trénovali v posilňovni a smiali sa cvičeniu bez činiek a strojov, dnes vidia, že sa skutočne dá trénovať aj doma s hmotnosťou vlastného tela.

Laik vie spraviť možno len drep, kľuk, zhyb a brušák. Kde ste získali informácie, ako treba cvičiť?

Je to o skúšaní. Dnes síce vďaka internetu existuje množstvo informácií, ale podstatné je otestovať si to na sebe. Sledovať, či to sedí. Informácie treba triediť. Skúšal som rôzne veci, menil som stravu a cviky, behal som aj bicykloval sa a sledoval som, čo mi prospieva a čo nie.

Behanie a cyklistika patrí tiež do tejto kategórie cvičení?

Rovnako používate vlastnú hmotnosť. Využívam beh a bicykel ako rozcvičku pred hlavným cvičením. Zahrejete si telo na nejakú teplotu, akoby ste si zahrievali motor. Táto fáza pred samotným tréningom je dôležitá, aby sa človek nezranil.

V posilňovni aj začiatočník, ktorý nemá takú silu, si môže zvoliť hmotnosť závažia, ktoré zdvíha. Ako je to pri cvičení s vlastným telom? To má predsa stále rovnakú hmotnosť.

Ľudia poznajú len kľuk, drep, zhyb, ale cvikov sú stovky a sám si môžete vymyslieť ich variácie. Zoberte si taký kľuk.

Začnete s najjednoduchšou verziou – kľukom o stenu a postupne prejdete zvyšovaním náročnosti od kľuku na kolenách cez kľuk so širokým úchopom a mnohé zložitejšie varianty až po kľuk na jednej ruke. Cvičenci sa nemusia báť, že sa pri cvičení s vlastnou hmotnosťou tela nedá napredovať. Navyše, nie je tu také veľké riziko zranenia.

Prečo je menšie? Ak má niekto nadváhu a zapája celé telo, nemôže si ublížiť?

Ak ste prvý krát v posilňovni je možné si naložiť sto kilogramov a skúsiť ich zdvihnúť so zlou technikou. Vaše kĺby, šľachy a úpony však na to nie sú pripravené a môže dôjsť k zraneniu.

Naopak, pri cvičení s vlastným telom toto nehrozí. Pri cvičení s vlastnou hmotnosťou vás telo nepustí do náročnejších cvikov, ako je schopné zvládnuť. Pri tomto type cvičení sa vám šľachy, kĺby a úpony spevňujú súčasne s rozvojom vašej sily.

Nie je cvičenie s vlastným telom len o pumpovaní a vysokej intenzite?

Nie, tak ako som už spomínal. Človek stále zvyšuje náročnosť cvikov tak, aby mohol sval dostatočne poškodiť a ten mohol potom rásť a zväčšovať sa. Takže nie je potrebné robiť viac ako 10 až 15 opakovaní v sérii.

Prečo majú ľudia tendenciu ísť najskôr do posilňovne, ak chcú začať s cvičením?

Je to dôsledok komercie. Ide o veľké odvetvie, ktoré sa snaží ľudí osloviť a získať.

Skrátka je to biznis. Ľudia sa nevedia sami doma prinútiť pravidelne cvičiť, a tak radšej idú do fitnescentra.