Kuzminová: Vlhovú chápem. Emócie po zlate vám môžu podraziť nohy

Z bývalej športovkyne sa stal fanúšik, vraví s úsmevom. ANASTASIA KUZMINOVÁ po prvý raz od roku 2010 prežívala zimné olympijské hry pred televíznou obrazovkou. Držala palce všetkým slovenským reprezentantom, tešila sa zo zlata Petry Vlhovej aj bronzu hokejistov.

No veľmi ju prekvapil aj úspech mladého biatlonistu Jakuba Borguľu na juniorských MS. "Poznáme sa, ale až teraz sa mi priznal, že som pre neho bola veľkou motiváciou. To je nadovšetko. Je to veľká vec," vravela dojatá.

Spolu s ďalšími siedmimi olympijskými víťazmi ste získali titul Zaslúžilý majster športu. Čo to pre vás znamená toto ocenenie? 

Za tento titul som vďačná. Slovensko má veľa šampiónov, víťazov a je to niečo navyše čím oceňuje ich prácu, ich víťazstvá a prínos spoločnosti. A je to niečo čo môže byť aj motiváciou pre ďalších športovcov.

Je to nejaký bonus, čo môže športovec získať. Nie je to medaila, ale je to vzácne ocenenie. Som hrdá na všetky úspechy osobností, ktoré ocenili a cením si, že ma medzi nich dnes zaradili.

Bola by som rada, keby sa takéto podujatia konali s väčším počtom fanúšikov a divákov. Toto sú športové legendy a ľudia by mali mať možnosť sa s nimi porozprávať a stretnúť sa, emócie sú potom o to väčšie. 

Už ste tri sezóny mimo biatlonu. Čím teraz žijete? 

Z bývalej vrcholovej športovkyne sa stal ozajstný fanúšik. Sledujem výkony a úspechy slovenských športovcov. Odviedli veľký kus práce. Ako fanúšik a trochu ako funkcionár si to uvedomujem o to viac.

Vidím obrovské množstvo práce, ktoré odvádzajú aj ľudia v zákulisí, aby bola reprezentácia na vysokej úrovni. Ako členka výkonného výboru Slovenského olympijského a športového výboru mám pred sebou výzvy, aby som bola čo najviac nápomocná. 

Dokázali ste si vychutnať olympijské hry v Pekingu? Po prvý raz po dlhom čase ste na zimných hrách nemuseli súťažiť.

Áno, až na ten čas. Nastaviť budík sa mi podarilo, pri dvoch deťoch sa môj deň začína o pol šiestej. Isté súťaže som videla bez problémov, pri niektorých bolo treba nespať celú noc. Ale oplatilo sa. Klobúk dolu pred športovcami, čo všetko zvládli v náročných podmienkach v Pekingu. 

Ako ste prežívali zlato Petry Vlhovej v slalome? 

Pobláznila celé Slovensko a celý svet. Spolu s ňou som prežívala vnútorné napätie po tom ako sa jej nevydarili prvé preteky. Cítila som z nej zvláštny mix emócii, klobúk dolu, ako to ustála.

Slalom boli preteky, pri ktorých to mnohé pretekárky nezvládli. Trať bola náročná technicky, ale sú to olympijské hry, a keď tam vstupujete, musíte sa na svahu správať ako víťazka.

Ako fanúšik by som dopriala všetkým, aby sme Petru zažili aj v ďalších súťažiach, žiaľ nestalo sa tak. Viem ju pochopiť. Keď získate zlato, sú to obrovské emócie. 

Je to niečo, čo pri ničom inom nezažijete. Na jednej strane vás emócie z takého úspechu dokážu postaviť na nohy, ale rovnako vám to môže aj vyraziť dych a podraziť nohy. A pre Petru bolo dôležité, aby mohla v sezóne ďalej prinášať radosť. Preto jej rozhodnutie chápem.

Ako ste prežívali biatlonové súťaže? Aj ste premýšľali, ako by ste obstáli v Pekingu?