Keď sa Neapol vzbúril. Vidieť Maradonu bolo viac ako chodiť na omše

BRATISLAVA. Na jednej z typických neapolských ulíc Via San Biagio Dei sa nachádza bar Nilo. Majiteľ Bruno Alcide ho otvoril v čase najväčšej slávy Diega Maradonu.

Návštevníci si okrem dobrej kávy často obzerajú výklenok pri vchode, kde je malá kaplnka s obrázkami Panny Márie a fenomenálneho argentínskeho futbalistu.

Najvzácnejšou súčasťou oltára sú zarámované Maradonove vlasy. Alcide ich nazbieral v lietadle, keď s Neapolom v roku 1990 cestoval na zápas.

„Keď Diego vystúpil, niekoľko jeho vlasov zostalo na opierke hlavy. Vzal som ich odtiaľ, a potom som dostal tento nápad,“ opisuje Alcide.

„Maradona je pre nás viac ako človek. Je to boh. My Neapolčania milujeme futbal a žijeme preň. Nikdy nezabudneme, čo pre nás Diego urobil,“ dodáva.

Najlepšie sa predávajú dresy s Maradonom

Hovorí sa, že k naplneniu jeho zmluvy v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch prispievala aj Camorra, miestna mafia považovaná za najbohatšiu v Európe.

Keď drobný Argentínčan vystúpil prvýkrát v Neapole z helikoptéry, na štadióne ho vítalo 70-tisíc ľudí.

Maradona odohral za Neapol sedem sezón a z tímu hrajúceho o záchranu spravil legendárne mužstvo. Získal s ním dva ligové tituly i víťazstvo v Pohári UEFA.

Zanechal však aj dlhy. Taliansky daňový úrad od neho žiadal 21 miliónov dolárov. To mu však fanúšikovia odpustili.

Maradonov odkaz je v meste stále živý. Na vlajkách, na obrázkoch vedľa kostolov či v obchodoch so suvenírmi.

„Najlepšie sa predávajú dresy Maradonu. Jeho úroveň už nedosiahne žiadny futbalista. Po ňom nasledujú dresy s Hamšíkom,“ tvrdil pred štyrmi rokmi majiteľ jedného z obchodíkov.

Kedysi vraj Maradona v Neapole zarábal osem miliónov dolárov za rok. Stal sa aj čestným občanom mesta. Klub na pamiatku vyradil dres s jeho číslom 10.

Maradona je Neapolčanom 365 dní v roku

V meste mu už postavili sochu v životnej veľkosti a radi by chodili na jeho štadión. Žiadna stavba však podľa zákonov nesmie byť pomenovaná po osobe, ktorá nie je aspoň desať rokov mŕtva.

„Vidieť Maradonu bývalo viac ako chodiť na omše. Bol to svätý muž,“ rozpráva Gianluca Monti, redaktor denníka Gazzetta dello Sport.

Aj vďaka týmto súvislostiam ľudia jednoduchšie pochopia udalosť, ktorá sa stala počas majstrovstiev sveta vo futbale v roku 1990, ktoré hostilo Taliansko.