Aký bol Sagan ako junior? Keď to nešlo po ceste, vyskočil na chodník

Spomínate si na vaše prvé stretnutie s Petrom Saganom?

Všimol som si ho v roku 2005 na pretekoch celoštátnej kritériovej ligy v cestnej cyklistike v Rajecký Tepliciach. To bolo ešte v kategórii kadetov. Peťo aj po poruche bicykla skončil štvrtý. Osobne som sa s ním stretol až na Osemročnom športovom gymnáziu v Trenčíne v roku 2006. Tam sme boli spolužiaci a pol roka sme bývali spolu v izbe.

Čím bolo gymnázium v Trenčíne pre cyklistov výhodné?

Mali sme tam vytvorené najlepšie podmienky. Na tréningoch sa zúčastňoval aj reprezentačný tréner Vladimír Hnát. Chcel vytvoriť niečo ako dream team a do Trenčína sťahoval z klubov pretekárov s potenciálom.

Mali sme tam kompletné materiálne zabezpečenie, wellness s masážami, vlastného mechanika a na tréningoch aj sprievodné auto. To bola radosť jazdiť. Keď ste dostali defekt, stačilo zdvihnúť ruku a tréner koleso vymenil.

Ako ste vychádzali s Petrom Saganom?

V Trenčíne sme sa v prvom ročníku stretli štyria cyklisti a boli sme výborná partia. Držali sme spolu na písomkách z chémie, tam to bola rovnako tímová práca, aj na tréningoch na bicykli.

Najskôr som bol pre Peťa rozmaznaný "Blavák", ale časom sa hrany obrúsili a na to obdobie s ním spomínam dodnes. Nie každý mal možnosť vyrastať s trojnásobným majstrom sveta.

Aký bol Sagan ako tínedžer?

Cieľavedomý, pozitívny, usmiaty, úprimný a bol aj suverén. Už vtedy bol víťazný typ a dokázal motivovať aj ostatných. Keď si niečo zaumienil, tak to aj splnil. Cyklistikou žil.

Pamätám si, ako sme prišli do cykloobchodu. Suverénne zamieril za mechanikom a vypýtal si špicu a dva niple (skrutky na uchytenie špice na ráfik kolesa, pozn. red.). A začal vyrábať cyklistický náramok.

Zo špice kúsok odstrihol, ohol ju a na každú stranu dal nipel. Potom zahlásil: Čo všetci čumíte, nikdy ste nevideli náramok? Rád si zahral playstation a páčili sa mu dievčatá. Nevedel mi zabudnúť, že som mu jednu vyfúkol.

Vraj sme boli najdrzejší prváci medzi cyklistami, ktorí chodili na športové gymnázium. Neviem to posúdiť, ale je pravda, že sme sa ako bažanti nedali šikanovať a na tréningoch sme nerobili domestikov.

Bol už vtedy Sagan taký cieľavedomý?

V jednu chladnú nedeľu sme mali v tréningovom pláne rýchlu chôdzu na Inovec. To bolo asi dvadsať kilometrov v snehu.