Bodaj by nie, keďže Podpor pohyb sa dvakrát po sebe dostal do finále. Aj o tom hovoril v rozhovore.

Ako sa zrodil tvoj návrat späť do Košíc?

„Po pätnástich rokoch mimo domova ma to už ťahalo naspäť domov. Takisto sa mi páči práca a rozvoj klubu. Je to taký rodinný klub, ktorý sa venuje aj mládeži. Ja osobne by som chcel mladým odovzdať svoje skúsenosti.“

Snažili sa ťa Košice získať už skôr?

„Áno, ľudia z klubu sa mi ozývali a riešili sme to aj predtým. Mal som ponuky aj z iných tímov, jednu zaujímavú z Lučenca, ale ja som sa chcel vrátiť domov. Rolu v tom hrali takisto pracovné povinnosti.“

Aké budú tvoje osobné ambície v novej sezóne?

„Moje osobné ciele sú stále iba tie najvyššie. Nechcem predbiehať, ale urobíme všetko pre to, aby sme všetci boli spokojní a aby sme sa dostali čo najvyššie.“

Do Košíc prišiel aj Patrik Zaťovič, tiež Peter Kozár. Rysuje sa teda veľmi kvalitný tím...

„Kvalitný tím máme, ale je pred nami ešte veľa práce. Verím, že časom to bude lepšie ako v poslednom prípravnom zápase. Nič sa nedá dokázať zo dňa na deň. Verím, že budeme napredovať a zlepšovať sa, aby sme v lige dokázali naplniť naše ambície.“

Dá sa povedať, že Košice majú tím dobre vyvážený skúsenosťami a mladšími hráčmi?

„Áno, vnímam to pozitívne. Aj keď je pred nami veľa práce, tak si myslím, že tím je dobre vyvážený. Verím, že každým zápasom to bude lepšie a lepšie.“

Predpokladám, že veľkou výhodou pre vás je aj tréner Richard Bačo, ktorého veľmi dobre poznáte...

„Tréner Bačo je jedným zo základných stavebných kameňov košického futsalu. On v podstate vychoval nielen moju generáciu, naučil nás základy futsalu a vďaka nemu sme sa potom dostali do sveta. Verím, že rovnako to bude aj s mojimi mladšími spoluhráčmi, že tiež budú napredovať a my starší im v tom pomôžeme.“

Odchádzalo sa ti z Plzne ťažko?

„Musím povedať, že nebolo až také ťažké odísť, pretože som sa veľmi tešil domov. Na Plzeň mám iba tie najkrajšie spomienky. Mám tam veľa kamarátov a tieto kontakty určite ostanú v mojom živote. S klubom som zažil úspechy, na ktoré nezabudnem.“

Cítiť medzi mladšími spoluhráčmi taký rešpekt z toho, čo si v kariére dokázal?

„Ja si na to nepotrpím. Vždy hovorím, že všetci sme si rovní. Nemôžem povedať nič zlé ani na jedného, všetci spoluhráči sú tomu otvorení a majú ambície sa učiť nové veci. Verím, že im pomôžem mojim prístupom a aj futsalovými vecami.“