Čo očakávaš od svojej prvej kvalifikácie o EURO na seniorskej úrovni?

„Absolvoval som sa dva zrazy s reprezentačným áčkom, ale je to moja prvá kvalifikácia. Raz sme mali tréningový kemp a potom som hral zápasy v decembri vo Francúzsku, ale tieto stretnutia, ktoré nás čakajú, už budú na ostro a ide v nich o veľa, keďže každý jeden z nás chce postúpiť. Bude to mať úplne iný náboj a atmosféru. Škoda, že je to bez divákov, pretože doma by nás prišli podporiť. Bude to však naživo na RTVS, takže sa budeme snažiť urobiť dobrú reklamu a začať dobre kvalifikáciu. Ja osobne sa budem snažiť pomôcť mužstvu čo najviac. Do každého zápasu pôjdeme s cieľom vyhrať. Hneď na začiatok máme Azerbajdžan, čo je najväčší favorit. Budeme sa chcieť pobiť o výhru, ale keby sme získali bod, tak to bude tiež super vzhľadom na postupovú matematiku. Domáce stretnutie s Moldavskom by sme mali zvládnuť. Sú tu skúsení chalani. Uvidíme ako bude tréner točiť hráčov a aj to, či budú k dispozícií Gabriel Rick, Peter Kozár a Patrik Zaťovič. Sú to akurát tí skúsení a kľúčoví hráči. Bol by som veľmi rád, keby sa dostali na oba zápasy.“

Ty si zažil OH mládeže. Bolo by o to špeciálnejšie zažiť teraz EURO?

„Pre niektorých hráčov je to posledná šanca dostať sa na takýto záverečný turnaj, o to je to vzácnejšie. Šanca je veľká, pretože postupový kľúč sa zmenil. My sme mali šancu dostať sa na EURO v U19, kde nám to tesne utieklo. Skončili sme druhí. Teraz by sme určite chceli postúpiť. Toto je však úplná kvalita futsalu, mužský sa s tým juniorským nedá porovnávať. Je to väčšia udalosť. Pokiaľ by sa teraz postúpilo, tak by mi ten nepostup s U19 až tak nevadil.“

Ako si zatiaľ spokojný s priestorom, ktorý dostávaš v Slavii?

„Ja som veľmi spokojný. Začiatky neboli ľahké, ale aklimatizácia po príchode z inej ligy je ťažšia. Predsa len, sú to súťaže kvalitatívne odlišné. O kvalite sa ani nemusíme baviť, to je jasné. Podmienky v klube sú super, máme všetko, čo potrebujeme. Trénujeme dvakrát do dňa. Až na zaváhanie so Spartou máme super výsledky. To ma však mrzí, že to prišlo práve v takom derby. Ešte došiel aj Matúš Ševčík, čo je pre mňa super, pretože sa poznáme a hrávame spolu od šestnástich rokov.“

V krátkom čase ste hrali dva derby proti Sparte, jeden ste vyhrali a druhý prehrali. V čom boli odlišné?

„Boli iné výsledkovo, ale aj herne. Prvý bol prvý a my sme veľmi chceli vyhrať. Slavia neporazila Spartu veľmi dlho, chceli sme to zlomiť, aj sa nám to podarilo. Hrali sme dobre a zodpovedne. V druhom sme mali možno hlavu veľmi hore a súper sa na nás vynikajúco pripravil. Hral to, čo potreboval a počkal si na nás zo zabezpečenej obrany. Dostali sme facku, ale myslím si, že sme ju potrebovali, lebo skôr či neskôr by prišla a keďže prišla proti Sparte, tak sme sa z toho o to viac spamätali.“

Vyhrali ste ale napríklad posledné dva zápasy, čiže celkovo musíte byť spokojní...

„Áno, výsledky, až na ten jeden, nie sú zlé. Celkovo je spokojnosť, ale ten zápas veľmi mrzí. Keby sme ho vyhrali, tak by sme mohli byť na delenom prvom mieste. Teraz sme na druhom, ale tímy pod nami majú menej zápasov a môžu nás dohnať.“

Mladá partia v Slavii je výhodou aj pre teba?

„Áno. Väčšina z nás tam má do 25 rokov, iba traja-štyria sú starší. Sme veľmi dobrý kolektív.“

A čo sa týka samotného mesta? Predsa len, nie je to Žilina...

„Nie je to Žilina a ani Bratislava, odkiaľ pochádzam. Keď bolo leto a miernejšie opatrenia, tak sme chodili vonku a snažil som sa mesto spoznávať. Momentálne to je ťažké a frustrujúce, nikde sa nedá chodiť, iba z hotela na tréning a naspäť. Všetci sme v prvom rade radi za to, že sa hrá, keďže slovenská liga sa nehrá.“