BRATISLAVA (SFZ) - „Každý sa občas dopustí chyby, odpúšťam tým, ktorí ju urobili a odkazujem všetkým, že kým som na ihrisku, tak žijem,“ usmieval sa legendárny futbalový tréner Ján Hucko, ktorý sa v máji dožil 88 rokov v stálej fyzickej aj duševnej pohode. Tak reagoval na informácie českej wikipédie, ktorá mu uvádzala dlhé roky dátum úmrtia 15. január 2002... Od piatkového rána 20. novembra 2020 je však smutnou skutočnosťou jeho ozajstný odchod, nebeská jedenástka potrebovala veľmi kvalitného trénera, keď ho povolali tam hore.

Jeho poslednou trénerskou zastávkou bol FKM Karlova Ves a starosť o tamojší poter. K robote v mládežníckom klube tam pristupoval rovnako zodpovedne a so všetkou vážnosťou, ako keď sedel na lavičke Spartaku Trnava či Slovanu Bratislava alebo československej reprezentácie. Presný počet ním absolvovaných zápasov sa už zistiť nedá, za šesť desiatok rokov si to azda ani nedá odhadnúť, on sám dodával pri debatách o svojej pracovnej dlhovekosti, že “to bolo bez prestávky!“

Dolnokubínsky rodák (nar. 11. mája 1932) väčšinu života, nielen hráčskeho, prežil v Bratislave, kde pôsobil v Slávii, Slovane aj Dyname Spoje, trénerský vrchol však dosiahol v Trnave. Ako 36-ročného si ho vybral za svojho nástupcu legendárny Anton Malatinský a so Spartakom získal v sezóne 1968/69 titul, nezabudnuteľný zápis s “bílými andelmi“ urobil navyše v EPM, keď sa s mužstvom ruval s Ajaxom Amsterdam v semifinále tejto súťaže. Zo slovenkých tímov viedol aj Jednotu Trenčín.

Vyštudovaný pedagóg dlhé roky robil na bratislavskom gymnáziu na Bilíkovej ulici, všade mal rešpekt, ktorý získal svojim schopnosťami a prácou. V troch rôznych obdobiach pôsobil pri národnom tíme, dva razy vo federálnej reprezentácii ako pravá ruka Jozefa Marka – vrcholom bola účasť na MS 1970, bárs aj výsledky na oslavu neboli - a neskôr Josefa Masopusta, v novodobej slovenskej reprezentačnej ére bol asistentom Dušana Galisa.

Chceli ho aj za hranicami, najprv dva roky v egyptskom Zamaleku, potom skoro desať v Kuvajte, celý čas stál pri synovi Ivanovi, ktorý šiel v otcových stopách najprv hráčskych a potom aj trénerských.

Ešte vo štvrtok sa bol prejsť po novembrovom slnku, v piatok ráno sa už vydal na cestu k nebeskej jedenástke, kde akosi narýchlo potrebovali odborníka z najväčších.

Najbližšej rodine vyjadruje Slovenský futbalový zväz aj celý  slovenský futbal úprimnú sústrasť. Hlboko sa klaniame pred Vami, pán Hucko.