O niekoľko dní sa na Slovensku začne najväčšia futbalová udalosť od roku 2000, budeme hostiť finálový turnaj Majstrovstiev Európy do 17 rokov. So svojím tímom sa pripravujete už dva roky – s chlapcami ste začínali v kategórii do 16 rokov, základ tímu prešiel do kategórie do 17 rokov, ako dobre poznáte hráčov?

"Tých, čo sú tu už dosť dobre. Som s nimi dva roky a základ tejto 18tky hráčov (ktorí boli na aktuálnom zraze, pozn.) tvoria hráči, ktorých sme si vytipovali na začiatku. Najlepšie sa vyvíjali za tie dva roky. Od prvého zrazu sa tu ukázali len Jakub Grič a Denis Vavro, ktorí do toho naskočili. inak je gro mužstva stále pokope od prvého zrazu."

Odohrali ste viac ako tridsať zápasov, teda s nadhľadom jednu corgoňligovú sezónu rozdelenú na dva roky. Môžeme povedať, že tím sa nestretáva párkrát za rok, ale intenzívne pracuje. Funguje tu už tá klubová atmosféra? Chalani už vedia spolu pracovať na inej úrovni?

"Tí, ktorí chodia dva roky áno. Ukazuje sa to aj v tých posledných zápasoch aj v prípravnom zápase proti Slovácku. Tí, ktorí chodia už vedia, kde sa majú pohybovať, ako sa majú pohybovať, čo od nich očakávame a chceme a niektoré veci robia automaticky, preto bol vždy problém, keď prišli noví hráči, aby sa stotožnili s tým, čo od nich očakávame. Nie je to jednoduché. Mohlo sa stať, že boli aj dobrí futbalisti, len, bohužiaľ, nezapadli do toho systému, štýlu, k tým hráčom, ktorí sú tu. Mužstvo musí tvoriť jednoliaty kolektív a niekedy aj ten najlepší hráč tam nemusí zapadnúť."

Na jednej strane môžeme hovoriť o tom, že tím sa spoločne pripravoval dva roky, gro tímu ostáva. Na strane druhej vzniká oprávnená požiadavka na to, aby na turnaji prišli aj výsledky...

"Myslím si, že je to normálna požiadavka. Nemôžete ísť hrať futbal, zvlášť turnaj, či hocijaký zápas bez toho, aby ste chceli vyhrať. Len potom nám ten turnaj ukáže, ako sme na tom kvalitatívne, a aj keď urobíme preto všetko, tie výsledky nemusia prísť, ale musíme sa o ne v maximálnej miere pokúsiť a dať do toho všetko. Aj moja filozofia je taká, že nemôžeme ísť do zápasu odovzdane. Vždy chceme vyhrať, či hráme proti tomu alebo proti tomu tímu. Treba ale rešpektovať aj kvalitu súpera. Verím, že urobíme všetko preto, aby sme nejaký úspech dosiahli a mohli sa tešiť."

Pred žrebom ste sa vyjadrili, že by ste nechceli Chorvátsko. To sa aj splnilo. Ako s odstupom od žrebu ho hodnotíte? Ako to vyzerá? Študovali ste už súperov?

"Povedal som, že som spokojný akurát s tým, že sme s nimi už hrali aj s Rakúskom, aj so Švajčiarmi, že ich máme lepšie zmapovaných. Bolo šťastie, že som si mohol na vlastné oči pozrieť všetky zápasy rakúskej Elite Round, teda rakúskeho mužstva. Či to bude výhoda, sa ukáže až potom. Hovoril som, že pre nás je ťažko povedať, koho si vybrať do skupiny. Tieto mužstvá postúpili z ťažkých skupín prvého kola, a to nehovoríme o Elite Round, kde postupovalo jedno mužstvo. Tú kvalitu majú. Ťažko sa to posudzuje podľa dospelých krajín. V mládežníckych kategóriách majú lepšie ročníky a hrajú lepšie, čo sa ukáže. Málokedy sú Majstrovstvá Európy rovnaké, že by tam bolo sedem rovnakých mužstiev a to domáce. Výhoda je v tom, že poznáme tie mužstvá, zvlášť Rakúsko a Švajčiarsko, tak sa môžeme na nich dobre pripraviť. Uvidíme, čo Švédsko a z toho dôvodu som nechcel Chorvátsko, pretože som ich videl aj keď sme proti nim hrali, mal som DVDčka, tých som sa obával najviac."

Ani jedna, ani druhá skupina nie je jednoduchá. Až tri tímy z každej však môžu postúpiť na Majstrovstvá sveta. Ako to vidíte? Komu môže v rukách ostať pomyselný "Čierny Peter"?

"A priori je mi jedno, komu ostane, ak to nebudeme my. Ťažko povedať, keď sa pozriete naspäť, tieto Majstrovstvá Európy 17ročných, tak ani raz domáce mužstvo neurobilo nejakú dieru do sveta. Verím, že my budeme prví."

Nehrali sme len so Švédskom a Ruskom. Švédsko máme v skupine. Videli ste ich zápasy, čo od nich môžeme očakávať? Na aký futbal sa môžeme pripraviť?

"Môžem to zatiaľ porovnávať len s mužmi a švédsky futbal je dobrý, ale každý ročník je iný. Hral som so Švédmi s 95kami, dvakrát sme ich porazili, raz remizovali. Tento ročník môžu mať úplne iný, ale stále je to hrateľný súper, s ktorým sa dá hrať, ak dáte do toho všetko, čo u nás bude. Môže sa stať ale aj to, že Švédi budú najlepší v skupine a skupinu možno jasne vyhrajú, ťažko je to teraz hodnotiť."

Otvárací zápas máme s našim juhozápadným susedom Rakúskom. Nielen z našej, ale aj z rakúskej strany sa očakáva záujem divákov. Bude to pre nás dôležitý vstup do celého turnaja. Sústredíte sa teraz v príprave viac na prvých zápas alebo na turnaj ako celok?

"Vždy na prvý zápas. Zbytočne budeme rozoberať veľa vecí naraz, keď máme najbližší zápas pred sebou a verím, že atmosféra bude dobrá, že chlapci by si zaslúžili podporu, pretože toto je taký čistý futbal, ako sa hovorí, sú to mladí chlapci, ktorí len začínajú. Bol som na Elite Round v Rakúsku na dvoch zápasoch, kam prišlo veľa ľudí, pritom tam bolo drahé vstupné, zima, ale rakúski fanúšikovia ich išli podporiť. Som presvedčený, že na Slovensko to majú blízko, tak prídu. Bolo by asi smutné, ak by boli vo väčšine."

Nedávno ste s tímom zostali 25 hodín v autobuse na diaľnici cestou z Maďarska na Slovensko. Zotmelil sa tím touto skúsenosťou?

"My sme boli zotmelení, nebolo to také hrozné, až na to čakanie, ako to vyzeralo z vonku. Predsalen v tom autobuse je viac priestoru, bolo teplo, ale, samozrejme, aj v tých krízových situáciách sa spozná ten kolektív, tí ľudia, neprežívali sme nejaké dramatické chvíle. Väčšinu času bola sranda v tom autobuse."

Hostiteľská krajina má vždy trochu nevýhodu, divácky tlak je iný, tímy, ktoré si účasť vybojovali cez kvalifikačné kolá, idú s trochu iným nábojom. Ako motivujete chalanov, aby dali do toho maximum a bojovali?

"To je vždy ťažká otázka. Keď mám motivovať 17ročného chlapca, aby hral za Slovensko na Majstrovstvách Európy, už len v tej otázke je 'protimluva' alebo paradox. Chalani musia byť namotivovaný. Naopak ich musím krotiť a usmerňovať, tie emócie dal trochu do takej prirodzenej hladiny, to by bolo pre mňa lepšie. Neverím tomu, že ich treba motivovať. Treba im prizvukovať, že ak postúpite z kvalifikácie, tak vám to dá sebavedomie, lebo ste si to vybojovali sami, odohrali ste ťažké zápasy, máte ich v nohách a viac si veríte, ale niekedy to môže byť naša výhoda a ja dúfam, že to bude naša výhoda, že budeme takí 'neokukaní' viac-menej, a tým ich môžeme prekvapiť."

Máte posledný zraz pred finálovým turnajom, potom sa s mužstvom stretnete až v máji. Ako budete tráviť tento čas? Plánujete aj nejaký individuálny regeneračný víkend, oddych alebo bude len plné sústredenie na turnaj?

"Po tomto zraze si určite oddýchnem. Chcem aspoň dva dni byť bez futbalu, trochu si vyčistiť hlavu, a potom si začneme strihať zápasy s Rakúskom, pripravovať sa na prvý zápas. Na DVDčkach máme 4 alebo 5 zápasov, kde si pripravíme a ukážeme čo a ako. Potom od pondelka sa sústredím výlučne na záverečný turnaj."

Budete si dávať pozor, aby ste vždy vstávali pravou nohou z postele?

"Na takéto poverčivosti nie som. Ako vstanem, kedy vstanem... Budem vstávať každé ráno s tým, aby mi žiaden z chlapcov nevolal, že je zranený a neprišiel o tie Majstrovstvá Európy."

Cieľom je postúpiť na Majstrovstvá sveta. Aký výsledok by bol pre vás splnením 'životného sna'?

"Neviem, či toto by bolo splnením životného sna. Každý krôčik a po krôčiku, keby sme sa dostali na Majstrovstvá sveta, nebodaj postúpili by sme zo skupiny a hrali by sme semifinále, by bolo krásne, keby sme potom urobili niečo na svete, a tí hráči za štyri roky by hrali za reprezentáciu Áčko a hrali na Majstrovstvách sveta, možnože by to bolo pre mňa väčšie zadosťučinenie ako možno medaila alebo postup na Majstrovstvá sveta. Ťažko povedať. Len verím, že tí chlapci, aj keď sa rozídeme, buď teraz alebo neskôr po tých Majstrovstvách sveta, že sa stretneme, podáme si ruky a porozprávame sa a ja budem potom pyšný, že som ich niekedy trénoval, keď budú veľkí hráči."