SR 16: Súper bol skoro dospelý, my detskí

Peter Šurin|14. apr 2018 o 12:00

BRATISLAVA (SFZ/PETER ŠURIN) – Dve prehry reprezentačnej šestnástky vo Švajčiarsku (1:7 a 1:5) odhalili nedostatky sokolíkov, tréner Samuel Slovák povedal, že kým domáci mali už bližšie k seniorskému futbalu, my sme hrali ešte ten detský.

Aké hodnotenie by ste dali tímu za tieto dva zápasy?
“Slovne takéto: bola to konfrontácia so súperom, ktorý bol úplne niekde inde. Švajčiari v oboch zápasoch potvrdili, že patria v tejto kategórii medzi absolútnu európsku špičku, sú pravidelne účastníkmi záverečných turnajov ME sedemnástok. Dominovali kondične aj technicky a pretavili to do výsledkov.“
Chýbali vám v nominácii hráči, ktorí by jeho kvalitu navýšili?
“Žilina hrala medzinárodný turnaj a my sme súhlasili, že nepovoláme jej štyroch-piatich hráčov, ktorí by v nominácii boli. Učíme hráčov systém hrať jedného proti jednému, čo je fyzicky náročné, ale jediná cesta na medzinárodnom fóre je ísť touto cestou. Naša liga na to hráčov žiaľ nepripraví a konfrontáciu na takejto úrovni zažívajú chlapci len cez reprezentáciu, pretože turnajov, kde sa stretnú so zahraničnou kvalitou, absolvujú slovenské tímy málo.“
V dvoch zápasoch inkasovať dvanásť gólov je priveľa, s tým asi súhlasíte.
“Súhlasím. Zopár indidviduálnych výkonov nebolo takých, ako sme si predstavovali, hlavne v prvom zápase. Prejavil sa rozdiel v kondinčnej pripravenosti, tempo hry sme nezvládali po prestávke. Švajčiari boli vyspelejší, mali prejavom bližšie k mužom, kým my stále k deťom. Ale samozrejme, zvlášť sedem gólov v našej bráne v Kerzersi je už na prvý pohľad veľa. Pravdou je aj to, že tri-štyri góly sme domácim doslova darovali našimi chybami.“
Pre hráčov to bola škola, čo zápasy dali vám?
“Ďalší stupeň pochopenia mládežníckeho futbalu. Vnímal som, že naši hráči vo veku 15-16 rokov sú na tom zle silovo a kondične, že nemajú potrebnú koordináciu rýchlosti a techniky, že ich lopta až príliš často „facká.“ Konfrontácia s tímami ako sú Švajčiarsko, Portugalsko či Srbsko odhaľuje tieto nedostatky niekedy za cenu trpkých prehier, ale iná cesta nie je.“
Budete teraz odovzdávať poznatky klubovým trénerom?
“Určite! Aj o tom je funkcia reprezentačného trénera – poukázať na všeobecné deficity, ktoré v tejto kategórii futbalistov máme. Prvý krok je zadefinovať, kde sú nedostatky, ďalším pracovať na ich odstránení. Je nám daný nejaký somatotyp, ale na zlepšení technickej úrovne a koordinácii v práci s loptou môžeme a musíme robiť, pokiaľ sa chceme dostať do vyšších poschodí európskeho futbalu.“
Aj preto ste sa rozhodli hrať so šestnástkou v rozostavení 4 – 4 – 2?
“Tento systém sa opäť stáva populárny, ale u mňa je to názorová záležitosť. V slovenskom futbale je všeobecne problém s útočníkmi, som presvedčený, že potrebujeme hrať na dvoch. Ale primárne, toto je najlepší systém na takzvaný dvojfázový futbal, využívať ako útok, tak aj obranu, pričom stredopoliari musia vedieť útočiť aj plniť si defenzívne povinnosti. A kľúčový je kvalitný osobný súboj.“
Nie je to až príliš náročné pre hráčov vo fáze, v akej slovenský mládežnícky futbal je?
“Je. Ale to je jedna z ciest, ako napredovať. Jedna z hlavných ciest. Hráči sa to musia učiť a naučiť, tréneri si potrebujú vyselektovať vhodné typy. Nemáme veľa útočníkov, ktorých môžeme použiť aj na medzinárodnej scéne, pretože nebavme sa o domácej úrovni, tá nie je rozhodujúca.“
Potešil vás niektorý z hráčov aj pri dvoch výrazných prehrách?
“Ale áno. Máme chlapcov, ktorí majú bežecký a pohybový potenciál, ale chýba im sila, povedzme Selecký, Szetei, Pekár, tí v osobných súbojoch narážali na fyzický limit. Na druhej strane hráči, ktorí majú silu, predviedli veľké rýchlostné rezervy. Vieme teda, ako na tom sme a i cez kluby musíme pracovať, aby sme sa posunuli. Aj v tomto reprezentačnom tíme sú talentovaní, dobrí hráči a skúška v dvojzápase so Švajčiarskom ukázala jasne, ako je kto na tom. Reálne, bol to najťažší súper, s akým sme sa stretli za ten trištvrte rok, čo som pri tíme.“