BRATISLAVA (SFZ) - Súťažné zápasy na všetkých úrovniach ukazujú, aké je pre úspech tímu dôležité zdravie jednotlivcov, na ktorých sa spoliehajú ostatní, verí im tréner a vedenie, obdivujú ich diváci. Dobré zdravie je však dôležité nielen pre lídrov, ale pre celý hráčsky kolektív, bez ohľadu na pozíciu v tíme. 

Okrem fyzických dispozícií, nesúcich v sebe z medicínskeho hľadiska kvality akrobata, vytrvalca, šprintéra, gymnastu aj žongléra, je potrebná vynikajúca schopnosť koncentrácie a logického uvažovania, rýchleho rozhodovania, psychickej odolnosti a dirigentských daností. To všetko však vyžaduje dobrý zdravotný stav a dodržiavanie zásad životosprávy, ktorú môžeme definovať ako systém aktívnych činností a návykov futbalistu z hľadiska telesnej a psychickej aktivity, výživy, odpočinku, podporných látok, stresových situácií a spoločenskej činnosti. Dôkaz, že všetko so všetkým súvisí.

ZODPOVEDNOSŤ KAŽDÉHO HRÁČA/HRÁČKY

Keďže zdravý futbal sa dá hrať len so zdravými hráčmi, pozícia lekárov spolu s fyzioterapeutmi a masérmi v realizačnom tíme má byť skutočne zásadná až rozhodujúca. Nevyhnutná je ale zvládnutá koordinácia, rešpekt a vzájomná súhra s trénerskou zložkou a najmä so šéfom, teda hlavným trénerom, ktorý je v konečnom dôsledku zodpovedným činiteľom. 

To si uvedomuje aj UEFA, ktorá pätnásť rokov vynakladá enormné úsilie na vývoj najrozličnejších zdravotných programov, týkajúcich sa prevencie úrazov, otrasu mozgu, náhlej srdcovej smrti, degeneratívnych poškodení, správnej výživy, pitného režimu, mentálneho zdravia, „vyhorenia“, povolených podporných prostriedkov a dopingu spolu s monitorovaním preparátov perspektívne zaradených na listinu zakázaných preparátov. Ale - zodpovedne sa musí chovať najmä samotný aktér na ihrisku, hráč či hráčka. 

Profesionálne vykonávaný futbal je ťažká fyzická a psychická práca, ktorá pri nevhodnej metodike a nedostatočnej kontrole zdravotného stavu spôsobuje problém na celý život. Nesprávne sledovaný futbalista s minimálnou sebakontrolou môže bez výrazne zreteľnej zdravotnej ujmy prekonať detstvo, pubertu aj vrchol kariéry, no finálová etapa jeho aktívneho športovania a následný športový dôchodok sa môžu skončiť chronickou fyzickou aj psychickou invaliditou. 
Čo s tým robiť?

Ak s autom musíme chodiť na STK a nezabúdame na to, hoci nás to „obťažuje,“ poznať dôkladne svoj zdravotný stav musí byť prioritou každého futbalového jednotlivca. Futbalom nadmerne zaťažovaní aktéri by mali absolvovať „technickú“ kontrolu u telovýchovného lekára a odporúčaných špecialistov aspoň dvakrát ročne a vždy po závažnejšom ochorení či zranení.

Recepty, týkajúce sa intenzity záťaže, regenerácie, rehabilitácie, výživy, mentálneho zdravia a ďalších aspektov spojených s futbalom, vrátane sledovania požívania návykových látok (napríkald kombinácia alkohol + žuvací tabak /SNUS/ + energetické nápoje vyvolávajú vážne riziko srdcového kolapsu a náhlej smrti) a dopingových pokušení (užívanie kortikoidov v akejkoľvek forme je od 1. 1. 2022 zakázané a vyžaduje sa terapeutická výnimka od andidopingovej agentúry!), sú potom dobrou pomôckou pre ďalší vývoj hráča. 

NEVYHNUTNÝ PORADCA

Rozumný a schopný výživový poradca s medicínskym vzdelaním je nevyhnutný, kvalita prijímaných potravín, výživových doplnkov a nápojov je podstatná pre výkon. To si ešte stále takmer päťdesiat percent hráčov, ale aj trénerov neuvedomuje.

Smútok a zlá nálada, zrejmé príznaky „chrípky duše,“ ktoré sa často môžu označovať za depresiu, patria k normálnemu životu. Ale športové emócie, čulosť, spánok, chuť do jedla a schopnosť dodržiavať tréningový program sa nezriedka menia v súvislosti s výsledkami, prístupom trénera, aktivitou médií (najmä bulváru), rodinnou situáciou a mnohými ďalšími okolnosťami. 

Futbalista môže takzvane vyhorieť a vtedy prichádza na rad pôsobenie skúseného mentálneho kouča. Ideálne takého, ktorý rozumie nielen duševnému zdraviu, ale aj hre (najlepšie bývalý športovec). Platí, že nie je hanbou priznať si problém, ktorý bude mentálny expert riešiť.

Výsledky kumuluje klubový, respektíve reprezentačný lekár, ale akceptovanie trénerom je rozhodujúce. Reálne sú však známe prípady najmä na klubovej úrovni, že tréner napriek vonkajšej empatii a verbálnym prejavom, považuje hráčov iba za tovar. Do nakladania s ktorým mu „nejaký“ doktor nemá čo hovoriť a tím je len prostriedkom k jeho narcistickému úspechu. To je neprípustné. Z toho vyplývajú traumy pre podceňovaného lekára, ktorému Hippokratova prísaha stále čosi hovorí. ..