BRATISLAVA (SFZ) – Tréneri ženských reprezentácií od najvyššej po najnižšiu si v sídle zväzu sadli za jeden stôl. Súčasťou pléna boli aj zástupca trénerov vo výkonnom výbore Ladislav Jurkemik, šéf mládežníckych reprezentácií Samuel Slovák i koordinátorka ženského futbalu SFZ Lucia Haršanyová, akciu zorganizoval technický riaditeľ Roman Pivarník.
Tento model spoločnej pracovnej schôdze sa osvedčil pri chlapčenským mládežníckych tímoch, použili ho aj pre šéfov realizákov ženských družstiev. „Tréneri mali zadané úlohy pri analýzach z posledných zrazov s obdobnými princípmi ako predtým ich kolegovia z mužských výberov, teda zakladanie útoku, repressing či finalizácia akcií z krajných vertikál. Každý okomentovalo ním pripravené video a nasledovala diskusia.“
Ženský futbal má svoje špecifiká, hráčky majú nejaké fyzické danosti a predpoklady. „Tréner musí zobrať do úvahy, čo je a čo už nie je pre jeho zverenkyne fyzicky vôbec možné. Proste dievčatá v tých najnižších kategóriách nedokopnú istú vzdialenosť, prípadne niekedy nie sú schopné dotiahnuť sa do šestnástky v nejakom veľkom počte alebo že kondične nie sú zvyčajne také pripravené ako ich rovesníci. Prosto majú vek a nejaké fyzické predpoklady, výškové a svalové parametre,“zopakoval Pivarník známu skutočnosť, na ktorú sa nesmie zabúdať ani pri teoretických debatách za stolom.
Výsledkovou realitou ženských tímov je, že ešte sme sa z kvalifikácii – Európy či sveta - nikdy nikam nedostali. „Určite by sme chceli v súťaži uspieť, ale treba byť realistom. Rozvinúť ženský futbal samotný zväz sotva dokáže, bez podpory štátu, samospráv a regiónov v súčinnosti s klubmi a ich majiteľmi to jednoducho nie je možné. Svet kráča v ženskom futbale dopredu obrovskými krokmi, my sa posúvame krôčikmi,“ reagoval technický riaditeľ SFZ.
Veľkým plusom pre ženský futbal aj v našich podmienkach je, že dievčatá ho hrať chcú. Počet sa zvyšuje, hoc nejde o obrovské cifry, záujem narastá, popularita tohto športu tiež. „Preto je našou úlohou pripraviť im podmienky. Chce sa mi povedať, že v etape rozvoja sme vlastne v plienkach...“ to sa nepočúva úplne dobre. „Potrebujeme, aby tréningový proces aj v našich domácich tímoch zodpovedal požiadavkám, aké má futbalová Európa. Pretože len tak naše hráčky môžu ísť do zahraničia a tam naberať na ďalšej kvalite.“ Zhrnutá perspektíva do jednej vety: „Vidím to ako beh na veľmi dlhú trať, možno až na maratón...“
Po stretnutí s trénerskými kolegami bol technický riaditeľ vcelku optimistom. „Bolo to inšpirujúce, teší má, že debata mala obsah a zmysel. Zhoda naprieč spektrom je v tom istom, čo pri chlapcoch, že nám treba rýchle hráčky.“ A pokiaľ ide o obsah práce, „potvrdzuje sa nám nutnosť individualizácie. Žiaden tajomný recept, je to o normálnom tvrdom tréningu,“ podčiarkol Roman Pivarník.