KOŠICE (SFZ) – Druhú šancu nedostal od života zadarmo. Musel sa o ňu pobiť, ak by to nedal, nemusel už ani byť medzi nami. Lenže on si prehru nepripustil. Osud mu preto túžbu splnil. A teraz zas kráča po ceste za svojím snom. O tom je film Martin Murcko – Futbalstory, ktorý má za sebou dve premiéry. V Modre, kde momentálne žije, hrá futbal, dohliada na futbalový rast detičiek a stará sa o štadión Slovana. V Košiciach, kde má sídlo Liga na ochranu slovenských športovcov (LOSS), ktorá iniciovala sfilmovania jeho netuctového životného príbehu.

Mal sedemnásť a sny. Túžil po futbale v Anglicku, kde aj ochutnal Manchester, modrý od City, aj ten červený Unitedu. Cez norimberskú bránu mal nakročené do Nemecka, lenže osud rozhodol že hoci bola otvorená dokorán, neprešiel cez ňu do šíreho (nielen futbalového) sveta.

Má dvadsaťjeden a sny. Stále túži po futbale a hrá za Modru v piatej lige. Teší sa z toho, ale mieri ďalej, vyššie. Lebo v jeho myslení človek musí chcieť, musí túžiť, musí veriť a potom zdolá aj prekážky, hodené mu do cesty osudom, trebárs i v podobe tragickej autonehody, ktorá mohla mať fatálne následky. 

Tá, ktorej účastníkom bol Martin Murcko 26. decembra 2017 jeho život pribrzdila, ale neukončila. Dni v kóme, týždne v nemocnice, mesiace v liečení stáli pri jednom z najväčších slovenských talentov, narodených v novom tisícročí, lekári, ale hlavne najbližší. Mama, otec, brat. A jeho vôľa. Bojovnosť. Nasadenie. Túžba žiť a robiť futbal, to vôbec nebolo v jeho myslení druhoradé.

„Silný príbeh. Osobný odkaz mladého človeka, ktorého nezlomilo nešťastie. Pozeráte film a uvedomujete si, že to nie je fikcia. Že ten chlapec je stále medzi nami, vnímate, že bojoval o svoj život a v rámci toho o svoj cieľ, o návrat do futbalu. Kľúčový je práve ten návrat. To je zmysel jeho príbehu, že človek – v akomkoľvek veku – sa nemá vzdať okolnostiam, že musí vydržať  a urobiť všetko pre to, aby mal v živote vždy cestu,“ reprezentačný tréner Štefan Tarkovič sa osobne zúčastnil na druhej premiére filmu v košickom Kulturparku.

Pod snímkou je podpísaný režisér Michal „Romeo“ Dvořák, trvá 41 minút. Materiálu bolo aj na dvojnásobný čas, lebo... Od decembra 2017, keď sa Murckovi nehoda stala, po september 2021, keď film o ňom ponúkli verejnosti, sa mu toho udialo strašne moc. To, že mladík prežil, bol len základ pre odraz tvorcov, témou sa stala jeho nesmierna vôľa vrátiť sa k lopte a žiť s loptou ďalej. „Neviem si predstaviť nehrať futbal. Začal som, aj keď som nemal, lekárom sa to nepáčilo. Odpútať sa od toho, čo milujete, je veľmi náročné, pre mňa vlastne nemožné. Hrávam v Modre v koženej prilbe, aby som neublížil sebe ani druhým,“ keďže v hlave má namiesto časti lebky titanovú výstuž. Po osudnom náraze mu totiž lekári napočítali do tridsať úlomkov lebky v mozgu. Pacientovi vtedy nedávali na prežitie výraznú šancu.

„To je podstata toho, čo urobil, aj keď on to určite najprv nevnímal, že pracuje na nejakom posolstve. Ale poslal ho, že existuje život po hráčskej kariére, lebo tá sa môže skončiť v okamihu,“ povedal Tomáš Medveď, futbalový internacionál, člen výkonného výboru SFZ za hráčov aj podpredseda LOSS, ktorá „kúrila pod kotlom“ filmu. Oslovila Nadáciu SFZ, aby projekt podporila a dnes je na svete dokument, ktorý nutne zarezonuje v širokej verejnosti. Nielen futbalovej, nielen v mladej generácii. „Sila jeho výpovede je v tom, že je autentická, že je pravdivá. Scenár napísal Murcko sám svojím konaním,“  opísal svoje dojmy z videného generálny sekretár SFZ Peter Palenčík.

Murcko hral za Prešov i Bardejov, pripísal si veľa zápasov za mládežnícke reprezentácie a napríklad Severnému Írsku dal v drese sedemnástky tri góly v rozpätí 16 minút, miloval Arsenal a Alexisa Sancheza, no potom prišiel ten nešťastný okamih pri návrate z koncertu...

Martin Murcko komentoval momentálny ruch okolo seba svojským pohľadom: „Je to sekunda. Mohla ukončiť môj život. Takto ho „len“ zmenila. Na mojej ceste za métou, ktorou je hrať futbal, sa ale nič nezmenilo. Snívam a idem ďalej, dopredu, vyššie. Teraz mám 21 rokov a som v Modre ako hráč i tréner, chodím do školy na FTVŠ a neprepadám, preto snívam. Krok za krokom napredujem. Keď vystúpim o stupeň vyššie, dám vám vedieť, všetkým. Že sa to dá.“

Len pripomíname, že na premiére sa sám prezentoval ako hlavný predstaviteľ filmu, označenie hlavný hrdina odmietol.