BRATISLAVA (SFZ) - Futbalisti prešovského Tatrana majú za sebou úspešný vstup do nového ročníka MONACObet ligy, keď zvíťazili v Púchove 1:0. Šťastenu riadne dráždili, no napokon si ju predsa len naklonili na svoju stranu. Po zahodenej jedenástke rozhodli z poslednej akcie v zápase, keď sa v piatej minúte nadstaveného času presadil po odrazenej lopte Fadairo. Po góle už hlavný rozhodca Peter Kráľovič ukončil zápas. O cennom víťazstve sme sa pozhovárali s trénerom Tatrana Marekom Petrušom.

Takéto emočne vypäté víťazstvá vraj chutia najlepšie. Môžete to potvrdiť?

„Áno. Veľmi sme sa tešili z troch bodov, lebo išlo o úvodné kolo. Vstupovali sme doň s jasným zámerom a cieľom. Chceli sme triumfovať a napokon sa nám to podarilo doslova v poslednej sekunde stretnutia.”

Bolo jasným zámerom a cieľom streliť gól čo najneskôr, aby domáci nestihli vyrovnať?

„Hm-hm… To určite nie. Využili sme našu prevahu v druhom polčase. Odohrali sme ho lepšie ako domáci, ktorým dochádzali sily. Mali totiž viacerých hráčov chorých a zranených. Boli sme lepším mužstvom a zaslúžili sme si streliť gól.”

Púchovčania dosahovali v príprave veľmi dobré výsledky. Prakticky víťazili na nulu, takže z tohto pohľadu je pre vás toto víťazstvo asi veľmi cenné.

„Určite áno. Vnímali sme výsledky Púchova. Jasné víťazstvá nad Brnom, Kroměřížom či Třincom určite zaujali. Čo som sa rozprával s chlapcami z Púchova, ktorých poznám a nemohli nastúpiť, tak vraveli, že hrali naozaj dobre a veľmi sa na nás tešili, no niektorí pre zdravotné problémy nemohli nastúpiť, čo sme využili.”

Vráťme sa ešte k víťaznému gólu. Zdalo sa nám, ako keby ste niečo pred zahraním rohového kopu kričali smerom do šestnástky. Vyslali ste zverencom nejaký pokyn?

„Skôr som apeloval na hráčov, aby sme zatvorili šestnástku pri odrazenej lopte, aby sme druhú loptu mali my. Išli sme do nacvičeného signálu, poslať loptu na hráča pri prvej žrdi a ísť do teču. Hoci púchovský hráč odhlavičkoval loptu k hranici šestnástky, Fadairo bol dobre pripravený a okamžite poslal loptu na bránu.”

Pred rokom v apríli ste v Púchove prehrali 1:2 po góle z druhej minúty nadstaveného času. Spomenuli ste si pri tejto príležitosti, že tentoraz svedčal vám nadstavený čas?

„Áno, mal som v hlave ten zápas. Konečne sa nám to vrátilo. Prešov totiž v Púchove nevyhral dlhé roky. Posledné stretnutia sme tam prehrali dosť smoliarsky. Jednak v tomto spomínanom zápase a potom aj v apríli tohto roku 2:3, keď už išlo do tuhého a my sme si týmto zaváhaním k sebe priblížili Petržalku. Som rád, že sme to teraz otočili a Púchovčanov zdolali.”

Ruku na srdce: Nemali ste malú dušičku, keď po hodine hry zahodil Gladiš jedenástku, že sa znova zvrtne zápas vo váš neprospech?

„Nie. Stalo sa to totiž práve v úseku hry, v ktorom sme začali dominovať a viac tlačiť domácich. Hra sa zlepšovala a išli sme viac do rizika. Na hraciu plochu prišli postupne viacerí ofenzívni hráči, čo sa nám vyplatilo. Naozaj sme chceli dotiahnuť tento zápas do víťazného konca. Nechceli sme iba brať bod za remízu, ale išli sme do risku, chceli sme všetky tri, lebo v tomto dueli sme cítili veľkú šancu.”

Bol Samuel Gladiš určený na jedenástku, alebo si len na ňu veril, preto si zobral loptu?

„Sú na ňu určení 2-3 chlapci. Keďže však Gladiš naposledy v príprave bezpečne premenil penaltu proti Liptovskému Mikulášu, veril si i tentoraz. Stáva sa…”

Gladiš s Fadairom ukázali v príprave gólové chúťky. Prvý menovaný strelil 5 gólov, druhý tri. Tatran spolu nastrieľal 11 gólov. Zdá sa teda, že odchod Jozefa Dolného by nemusel byť až taký bolestivý.

„Z tohto pohľadu som sa veľmi potešil z ich streleckej bilancie. Mrzí ma teraz zaváhanie Sama Gladiša, ktorý bol veľmi smutný a na striedačku prišiel v 67. minúte vo veľmi zlom stave. Cítil, že jedenástku mal premeniť a z bezgólového stavu bol preto veľmi nešťastný. Všetko bral na seba. Som preto veľmi rád, že Fadairo rozhodol zápas. Podal fakt vynikajúci výkon. Na jeho hru sa dobre pozeralo. Pomohol mužstvu a teší ma, že práve on - ako najlepší hráč na ihrisku - strelil víťazný gól.”