BRATISLAVA (SFZ) – Marián Masný, výnimočné krídlo (nielen) bratislavského Slovana, dnes jubiluje – mimo pozornosti takmer všetkých sa dožíva sedemdesiatky.
Počas pätnásťročnej hráčskej kariéry absolvoval desiatky zápasov, počas ktorých bol v centre diania a hľadeli na neho desaťtisíce. Získaval tituly, zbieral trofeje, umiestňoval sa v anketách domácich aj medzinárodných. V roku 1976 sa v plejáde toho najlepšieho, čo hralo futbal na starom kontinente, umiestnil na 9. mieste v rebríčku Zlatej lopty. Jacques Ferran, novinár a riaditeľ časopisu France Football, pri komentovaní finálového turnaja ME 1976 napísal: “V rozhodujúcom zápase o titul sme videli budúcu svetovú hviezdu – Masného.“ O dva roky neskôr mu v rovnakej ankete patrila 18. priečka.
Traja zo štyroch synov mlynára Vojtecha Masného z Chynorian sa upísali futbalu. Najstarší Teodor hral celý čas len v tamojšej Iskre, ale ďalší dvaja prekročili chotár – stredný Vojtech, zvaný Béla, a najmladší Marián, ktorý zdedil po bratovi prezývku Béla... Vojto sa o Mariánovi vyjadril: „Futbal mal v sebe, má dar, ktorý sa nedá naučiť.“
Nevysoký, subtílny krídelník ten dar zhmotnil do šikovnej kľučky, ťahu na bránu, v kopačkách mal priam hodinársky cit. Také centre, aké posielal spoluhráčom, od jeho hráčskych čias u nás vari ani nevidieť. Miloval úniky popri čiare, vyhraný súboj s brániacim súperom, nadovšetko si vychutnával finesy proti britským obrancom. “Boli jednoduchí, prvoplánoví, všetko riešili silou. Stačilo si len postrážiť správny okamih, jemne ťuknúť do lopty a už neboli prekážkou,“ popísal jednoduchý recept, akým zdolával defenzívu Anglicka, Derby County, Queen’s park Rangers, ale aj mnohé ďalšie.
Hoci nebol vychýreným strelcom, aj tak sa počet jeho ligových gólov prehupol cez métu 100 a stal sa členom Klubu ligových kanonierov, brankárov súpera prekonával aj v reprezentačnom drese. A po strelení gólu sa prejavil svojím typickým spôsobom – zdržanlivo, maximálne vztýčenou rukou. “Emócie takmer neprejavoval,“ potvrdil jeho spoluhráč, brankár Alexander Vencel.
Je majstrom Európy 1976, držiteľom bronzovej medaily z ME 1980, účastníkom MS 1982. Futbal miloval, definitívny koniec hráčskej kariéry oznámil až ako 46-ročný, vlastne ho miluje stále. Hoci teraz ho sleduje len ako divák, najradšej sám, obklopený svojimi úvahami, azda aj spomienkami.
Pred rokmi sa utiahol do ústrania, odišiel zo scény, na ktorej má právom miesto medzi najlepšími, vybral si dobrovoľne život samotára, dlho o ňom málo vedeli bývali spoluhráči i priatelia. Ale v poslednom čase sa postupne predsa len do spoločnosti vrátil, aj keď nie do jej centra.
Nezabudnuteľný Marián Masný má dnes 70. S úctou, aká mu prináleží, želá jubilantovi pokoj v duši a veľa zdravia celý slovenský futbal. Skutočne celý.