Správy

Keď ukážete kvalitu a radosť z futbalu, pritiahnete ľudí na štadión, tvrdí Ladislav Pecko

Emília Gerzaničová|29. dec 2013 o 00:00

BRATISLAVA (SFZ) – Tréner reprezentácií SR 16 a SR 17 prežil rok 2013 hlavne prípravou na šampionáty do 17 rokov

Ste trénerom dvoch mládežníckych reprezentácií Slovenska. Ako prebiehal váš rok 2013?

"Všetko sa odvíjalo od prípravy na Majstrovstvá Európy už od začiatku roka. Aspoň u nás v ročníku to všetko smerovalo k najväčšiemu podujatiu roka na Slovensku. Myslím si, že keďže sme postúpili na Majstrovstvá sveta, bol ten prvý polrok veľmi úspešný. Najväčšie potešenie je vidieť, že ľudia prídu na štadión, keď chlapci dajú do hry srdce. Je to aj tým, že musíte ukázať nejakú kvalitu alebo radosť z futbalu, a tak dotiahnete tých ľudí. Toto bolo asi najväčším prínosom Majstrovstiev Európy. Z toho som mal veľkú radosť." 

V prvom polroku ste absolvovali Majstrovstvá Európy, na jeseň Majstrovstvá sveta. Mali ste vôbec čas relaxovať?

"Tým, že mám dva ročníky, tak toho času veľa nebolo. Cestoval som z jedného sústredenia na druhé a bola škoda, že som sa trištvrte roka nemohol venovať tomu druhému ročníku. Bolo mi to potom trochu ľúto, ale na druhej strane, príprava na Majstrovstvá sveta mala prioritu. Svetu sme ukázali, že aj v týchto podmienkach, hoci sme malá krajina, vieme vychovať pár futbalistov, ktorí sú konkurencieschopní a ktorí ukázali svetu, že sa tu hrá dobrý futbal." 

Trénujete chlapcov, ktorí sú v 'náročnom' veku. Šestnásťroční a sedemnásťroční chlapci vedia dať rodičom i pedagógom 'zabrať', dávajú 'zabrať' aj reprezentačnému trénerovi?

"Samozrejme, je to o veľa zložitejšie. Na druhej strane, je tu tá možnosť výberu z celého Slovenska. Keď niekto nechce, tak nemusí a o to je to ľahšie. Na sústredeniach, tak ako všade, sa vždy niečo vyskytne. Treba sa s nimi rozprávať, treba im niekde povoliť, niekde nie, a toho, čo nepovoliť musí byť viac. Vždy je to totiž o futbale. Na druhej strane ich treba presvedčiť, že to robia pre seba a pre svoju budúcnosť. V tomto smere je to veľmi ťažké, lebo to majú uľahčené od rodičov, benevolencia v škole je veľká. 'Ukočírovať' ich potom je veľmi náročné. Výhoda je v tom, čo som povedal – môžete si vyberať z celého Slovenska a reprezentácia nie je za odmenu." 

Aká bola odmena pre vás ako reprezentačného trénera? Čo vás najviac potešilo v roku 2013?

"To, ako sme prežili Majstrovstvá Európy a, samozrejme, Majstrovstvá sveta. Najväčšia odmena za tie dva roky bola v tom, že sme chlapcov nasmerovali na cestu, ktorú sme si predsavzali. Tu sa musím poďakovať aj celému realizačnému tímu. Za dva a pol roka sme si vybudovali také priateľstvo, aké sa nezískava len tak ľahko, a to bolo najväčšie potešenie. S týmito priateľmi sme ukázali mladým cestu, o ktorej sme presvedčení, že vedie do veľkého futbalu." 

Rok 2013 bol náročný po futbalovej stránke, čo sa muselo odzrkadliť aj na obmedzenom čase, ktorý ste mohli venovať rodine. Veľkú časť roka ste prežili na turnajoch a sústredeniach, ako ste prežívali odlúčenie?

"Teraz je to už celkom v pohode. Mám už veľké deti, manželka je zvyknutá z futbalu, takže toto máme už zaužívané. Nie je to prvý rok a dúfam, že nie je ani posledný. S týmto sme vysporiadaní a myslím si, že mám rodinu tak zvyknutú, že potom sú nám vzácnejšie tie chvíle, keď sme spolu." 

Ste v kontakte s rodinou aj zo zahraničia? Ako spolu komunikujete?

"Dnes už funguje moderná technika. Máme skype, sú dostupné internetové telefonovania, takže to bolo bezproblémové. Aj keď ja nie som taký typ, že budem volať každý deň, ale treba mať prehľad, či je rodina zdravá. Ako však hovorím, oni tiež mali chvíľu pokoj, keď som nebol doma. Zavolali, ako sa nám darí a ja som sledoval, či sú zdraví."

Máte doma aj domáceho maznáčika?

"Máme doma kocúra Luckyho, ktorý je taký maznáčik rodiny." 

Ako ste strávili tohtoročné Vianoce?

"Tento rok sme boli doma. Niekedy odchádzame na dovolenku, no tento rok sme sa rozhodli, že budeme doma a strávili sme ich tradične. Posedeli sme s rodinou a s priateľmi." 

Na Štedrý deň ste mali svoju úlohu ako hlava rodiny?

"Ja na Štedrý deň oddychujem, dávam si pohár vína s kamarátmi a s rodinou,. Aale, samozrejme, zdobíme stromček, mám ženu a dcéru, ktoré to baví. Keď sme doma, tak Štedrý deň trávime spolu a čo sa dá, pomôžem, takže ako úplne normálna slovenská rodina."

Čo robíte ako futbalista, tréner futbalistov, keď máte 'po krk futbalu'?

"Som rád, že mám priateľov a kamarátov aj mimo futbalu, že sa môžeme porozprávať aj o iných veciach. Dúfam, že si túto zimu aj trochu zalyžujem medzi sviatkami a na Silvestra. Nie som ten typ, ktorý by musel na futbal myslieť dvadsaťštyri hodín denne celý rok. Potrebujem vypnúť a na to sú najlepší priatelia, s ktorými môžem robiť veci, ktoré sa futbalu netýkajú."

Spomenuli ste lyžovanie, tak aký ste lyžiar? Modré, červené alebo čierne trasy?

"Mne je to jedno, zjazdím aj čiernu. Ale je toho málo a som rád, že si zalyžujem aspoň raz do roka." 

Máte nejaký šport, ktorý robíte v lete?

"V lete si rád idem zaplávať. Na moje kolená je to asi najlepšie, keď nehrám futbal. Ak je čas, tak si zahrám tenis a ďalšie, ktoré už k staršiemu človeku patria." (smiech)

Máme tesne pred začiatkom nového roka. Čo futbalové a čo 'nefutbalové' si do neho prajete?

"Začnem 'nefutbalovým'. Aby sme boli zase v pohode, zdraví, aby sa darilo deťom, pretože to je najdôležitejšie pre každého rodiča. A futbalového? Uvidíme, čo prinesie tento rok. Ak budeme tvrdo pracovať a bude chuť, tak nám futbal niečo v radosti vráti. Ak nie, tak budeme musieť pracovať viac."

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu: