BRATISLAVA (SFZ) - Zákon o športe významne zvýšil financovanie športu zo štátneho rozpočtu na centrálnej úrovni a pomohol národným športovým zväzom lepšie financovať štátnu reprezentáciu, talentovanú mládež a plnenie ďalších úloh zväzov.

Pri príprave zákona jeho tvorcovia a prizvaní experti diskutovali aj o znížení sadzby DPH zo vstupného a z prenájmu športovej infraštruktúry na športové účely, o zrušení dane z nehnuteľností pri nehnuteľnostiach, využívaných na športovú činnosť, o zrýchlení daňových odpisov pri výstavbe športovej infraštruktúry a o ďalších možnostiach.

Ale! Do 31. decembra 2018 je účinné ustanovenie zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa profesionálni športovci, vykonávajúci šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu a ich činnosť má znaky závislej práce, dočasne nepovažujú za zamestnancov na účely povinného platenia sociálnych odvodov.

Dôvodom pre zavedenie prechodného obdobia bola skutočnosť, že súčasťou zákona o športe mali byť aj nástroje financovania, ktoré mali významne pomôcť klubom, napríklad superodpočet pre sponzorov pri poskytnutí sponzorského či športové poukazy. Tieto nástroje však boli z návrhu zákona vypustené, respektíve inštitút sponzorskej zmluvy bol ministerstvom financií pozmenený tak, že sa stal pre súkromný sektor nemotivujúci a administratívne zaťažujúci.

Jadrom tejto témy je pozícia profesionálneho športovca. Po prijatí zákona o športe je právna úprava pozície športovcov vo vzťahu k zamestnávateľovi, vrátane odvodového zaťaženia, uvažovaná v dvoch smeroch: buď je braný ako bežný zamestnanec alebo sa na neho hľadí ako na „iného“ zamestnanca, čo sa uplatňuje vo viacerých európskych štátoch a akceptuje ho aj EÚ. Na tomto mieste je potrebné vnímať možnosť výnimiek z klasického odvodového zaťaženia nielen pre (v) prospech športovcov, ale aj pre (v) prospech športových klubov, ktoré sú ich zamestnávateľmi.

Šport a osobitne profesionálny vrcholový športovec vytvára osobitné nemateriálne hodnoty, ako je reprezentovanie krajiny v zahraničí, pozitívny vplyv na upevňovanie medzinárodných vzťahov, propagácia zdravého životného štýlu, fair play a iných osobnostných vlastností spojených so športom, atď.
Argumentov, odôvodňujúcich osobitný prístup k profesionálnemu športovcovi i jeho odvodovému zaťaženiu, je niekoľko, napríklad
- špecifický charakter športu
- športový klub financuje aj prípravu mladých športovcov zo súkromných zdrojov, pričom väčšinou sú kluby z ekonomického pohľadu v strate
- športový klub vytvára komplexné možnosti fyzickej aktivity pod odborným dohľadom pre mladých športovcov
- športový klub vytvára zážitok pre veľké skupiny ľudí
- podstatou činnosti športových klubov je primárne športová činnosť, nie podnikanie
- kariéra profesionálneho športovca trvá len niekoľko rokov, preto ju nemožno porovnávať s prácou v iných odvetviach ako školstvo, zdravotníctvo či verejná správa
- športovci sú zdravší ako nešportujúci občania, pričom náklady na ich zdravotnú starostlivosť v strednom veku sú v porovnaní s bežným občanom nižšie
- výkon profesionálnej športovej činnosti vykazuje jasné špecifiká v porovnaní s bežnou „závislou prácou“
- reintegráciu profesionálnych športovcov do trhu práce na konci ich športovej kariéry štát v podmienkach Slovenskej republiky nijako nezabezpečuje
- športový klub a tréneri vytvárajú športovcovi pozitívne podmienky a predpoklady pre štúdium a duálnu kariéru športovca, atď.

Viaceré ligové kluby však už avizovali, že nebudú schopné ekonomicky zvládnuť zvýšené náklady na mzdy a odvody a teda nebudú sa vedieť ďalej starať o rozvoj profesionálneho športu, ak im slovenská spoločnosť systémovo nepomôže. Vychádzajú zo základných údajov, teda aké majú platy profesionálni športovci, aké je zloženie profesionálnych športovcov na Slovensku a zásadnou otázkou je, ako vznikol klubom problém so zvýšením nákladov na odvody športovcov a koho sa problém profesionálneho športu týka.

Najviac dotknuté sú kluby najvyšších súťaží kolektívnych športov, teda futbalu, ľadového hokeja, basketbalu, hádzanej a volejbalu, čo predstavuje asi 1100 profesionálnych hráčov a hráčok v asi 50 športových kluboch.

Možných riešení je viacero.

Jedno z riešení, ktoré sa diskutuje je platenie odvodov z minimálnej mzdy, čím by sa z pohľadu príjmov Sociálnej poisťovne fakticky obnovil stav spred roka 2015, kedy boli profesionálni športovci ešte SZČO a platili si odvody i dane sami. Po odpočítaní nákladov si veľká väčšina profesionálnych športovcov ako SZČO platila odvody iba z minimálneho vymeriavacieho základu a dane platili podľa výšky daňového základu, ktorý bol často najmä u športovcov s nižšími príjmami blízky nule (do 1000 eur mesačne má cca 425 športovcov a do 2000 eur má približne rovnaký počet športovcov, t.j. cca 850 z 1100 má hrubý príjem nižší ako 2000 eur). tu poprosím civilizovane a jasne, nie prívnickým jazykom ho opísať)

Treba povedať, že žiadne z možných riešení nespôsobí výpadok vo verejných financiách v príjmoch poisťovní, nakoľko ich rozpočet s týmito príjmami nepočítal. Z pohľadu štátu ide o nové príjmy, ktorý doposiaľ poisťovne nemali, keďže profesionálni športovci - zamestnanci boli na 3 roky oslobodení od platenia povinných sociálnych odvodov. Navyše ide o veľmi malú skupinu osôb cca 1100, ktorých profesionálna športová kariéra trvá iba niekoľko rokov, čo je len malá časť z cca 45 rokov ich produktívneho života.

Je teraz na zástupcoch ako športovej obce, tak najmä ľuďoch z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstva školstva, vlády i poslancov NR SR, aby v spoločnej diskusii hroziaci problém slovenského profesionálneho športu zvládli a vyriešili hoich v prospech slovenského športu.

Čítaj tiež

http://www.ucps.sk/O_bliziacom_sa_ekonomickom_probleme_slovenskeho_profesionalneho_sportu_z_pohladu_makroekonomiky_Slovenska_a_mikroekonomiky_profesionalnych_klubov

http://www.ucps.sk/PRECO_JE_SPORTOVEC_INY_AKO_BEZNY_ZAMESTNANEC