BRATISLAVA (SFZ) – Hlasy trojice najlepších futbalistov v kategórii Futbalista roka 2018 Mareka Hamšíka, Milana Škriniara a Stanislava Lobotku, držiteľa ceny Petra Dubovského 2018 Dávida Hancka, trénera roka 2018 Nestora El Maestra a laureátov Siene slávy slovenského futbalu Ladislava Jurkemika a Alexandra Vencela staršieho.

"Som rád, že opäť sa mi podarilo zvíťaziť, obhájiť prvenstvo je vždy ťažšie ako ho raz získať. Ďalší v poradí sa tlačia na päty a ako som povedal aj v minulom roku, budúcnosť patrí im. Prestupom do Číny som si budúcu obhajobu pravdepodobne trochu skomplikoval, ale bude ako bude. Možno ak strelím 30 gólov, možno sa mi podarí zvíťaziť aj nabudúce. Doprial by som v budúcnosti prvenstvo aj ďalším hráčom, najbližšie k tomu majú práve Škrinka (pozn. Škriniar), ktorý ukazuje obrovskú kvalitu na stopérskom poste v Taliansku a Stanley (pozn. Lobotka), ktorý ukazuje kvalitu v silnej španielskej lige. Teším sa na pokračovanie v reprezentácii, rád by som zažil príbeh podobný tomu v Južnej Afrike a vo Francúzsku. Verím, že napriek tomu, že nás nečaká ľahká cesta, môže sa nám to podariť. Treba sa o to pokúsiť a spojiť národ. Vždy, keď sa niečo také podarí, žije futbalom celé Slovensko.“

"V tejto ankete je aj 2. miesto veľkým víťazstvom. Teší ma ocenenie, ale rovnako sa teším aj z ceny fanúšika, veľmi si to vážim. Možno posledné dva zápasy v reprezentácii neboli práve optimálne, ale to sa môže futbalistovi ľahko stať. Keď ide futbalista na maximum, môže sa stať, že mu nevyjde podľa predstáv. Teší ma, že fanúšikovia vedia to chcenie oceniť, za to som veľmi rád. Aj vzhľadom k tomu, že som ešte doteraz nezískal žiadnu významnú tímovú trofej, prial by som si v tomto roku s Interom Miláno získať takúto trofej, aj keď to bude ťažké alebo dokonca nemožné. A prial by som si zavŕšiť tento rok postupom reprezentácie na EURO 2020. To by som dal na úroveň zisku trofeje.“

"Nečakal som, že sa mi podarí obhájiť bronzový stupienok. Ondrej Duda a Martin Dúbravka mali výborné sezóny, ja som mal dlhší výpadok a ťažšie sa mi dostávalo naspäť. Aj počas zranenia som sa snažil na sebe pracovať a tretie miesto vnímam aj ako odmenu za trpezlivosť pri návrate na trávniky. Ankety svedčia o záujme ľudí a futbalovej verejnosti, aj keď priznávam, že u mňa sú na prvom mieste tímové úspechy. Pri letmom pohľade na rok 2018 mi napadá prvý polrok, kedy sme s Celtou Vigo bojovali o účasť v Európskej lige a z návratu na trávniky v druhej polovici roka. Aj preto si v tomto roku prajem v prvom rade pevné zdravie, všetko ostatné, čo sa má stať, to sa aj stane.“

"Je to pre mňa veľká pocta, získať takéto ocenenie, veľmi si to vážim. Čítal som o Petrovi Dubovskom knihu, viem, aká to bola legenda slovenského futbalu. Ocenenie vnímam tiež ako záväzok do budúcnosti, verím, že moje slová vo štvrtok a v nedeľu potvrdíme v kvalifikačných zápasoch. Keď bola oznámená nominácia, v ktorej figuroval aj Samo Mráz, nevedel som, na koho z nás padne voľba. Teší ma, že sme súperili práve my dvaja, pretože sme najlepší kamaráti, sme spolu v dennom kontakte, oboch nás potešilo, že sme sa dostali do „súboja“ o prvenstvo. Odmalička som sníval o top klube, pre mňa ja však v tejto chvíli najdôležitejšou úlohou prebojovať sa do základnej zostavy Fiorentiny a byť platným členom reprezentačného áčka. Rok 2018 lemuje nádherný prvý polrok počas pôsobenia v Žiline, zažil som tam skvelú partiu spoluhráčov a trénerov.“

"Potešila ma správa o účasti na tomto galavečeri, je normálne, že ak získa mužstvo titul, navyše s nádychom senzácie po dlhých rokoch, tak sa tréner zaradí medzi najlepších trénerov. V skutočnosti však mužstvo vyhralo titul, to čo držím v rukách je len „malá, pekná“ trofej. V úlohe hlavného trénera som iba rok a pol, titul s Trnavou znamená pre mňa niečo veľké. Možno sa o niečo podobné v budúcnosti pokúsim aj na Slovensko, ale nemyslím si, že to bude v najbližších piatich rokoch. V Trnave som mal hráčov s ktorými som mohol hrať futbal, aký sme chceli hrať. Pre futbal, aký sme chceli hrať, boli ideálni. Tak ako Leicester získal po dlhom čase titul v Anglicku, aj keď Trnava je na Slovensku väčším klubom ako Leicester v Anglicku.“

"Teším sa z ocenenia, byť medzi takými hráčmi akými boli Popluhár, Adamec, Kubala, je niečo senzačné. O tom sa mi ani nesnívalo, že by som sa mohol medzi takúto elitu dostať. Je to odmena za celoživotnú prácu, futbalu som odovzdal úplne všetko. Pre moju kariéru bolo dôležité, že soms a dostal z rodnej dediny do Topoľčian, neskôr do Interu, do reprezentácie, vrcholom bol zisk titulu majstra Európy a ten posledný vrchol bol vstup do Siene slávy. Odmalička som bol vedený k disciplíne, v kresťanstve, vždy mi mama hovorila, „keď niečo robíš, rob to poriadne, buď na seba tvrdý.“ A ja som bol vždy na seba hrdý. Na parapete na okne mám ocenenie pre trénera roka a vedľa nej bude od zajtra tiež trofej pre pre laureáta Siene slávy.“

"Som šťastný, že som sa dočkal takéhoto vysokého ocenenia. Tí, ktorí ma navrhli, asi si spočítali moje odrobené roky pre československý a slovenský futbal v úlohe hráča a neskôr trénera a pomohli mi , aby som mohol ocenenie prevziať. Pomohla mi samozrejme aj moja rodina, ktorá ma počas celej dlhej kariéry podporovala a toto ocenenie patrí aj im. Som veľmi poctený. Keď som sa dozvedel správu o nominovaní na túto cenu, spýtal som sa, či si môžem od radosti zavýskať. Niekde v kútiku duše som veril, že príde rad aj na mňa. Jednoducho som bol šťastný a potreboval som zo seba dostať radosť.“