Všetko sa vydarilo až na počasie. Súčasní kluboví funkcionári si uctili prínos občanov, ktorí sa postarali o napredovanie futbalového klubu v obci s takmer 1300 obyvateľmi. „Tešili sme na sa na túto udalosť už v máji, keď sme mali hrať posledný zápas minulej sezóny. Po presune nám tentokrát neprialo počasie, ale v dobrej atmosfére a zdravom kolektíve sme mohli toto výročie futbalu v obci dôstojne osláviť,“ povedal nám starosta i prezident klubu v jednej osobe Jozef Martinček.

Pri spomienkach na jeho začiatku z detských čias je rád za momentálny stav infraštruktúry i športovej kvality. „Určite som hrával niekoľko sezón. Mám v živej pamäti, že boli rôzne podmienky. Napríklad dopoludnia sme museli vykosiť ihrisko, aby sme mohli popoludní zahrať zápas. Dnešná doba je zas niekde inde a v spolupráci so zväzom, obcou i partnermi sa postupne snažíme zveľaďovať toto prostredie, aby slúžilo našim deťom. Z rozpočtu obce dostávame 25-tisíc eur, ďalšími sponzormi sú Kia a Mobis. Samozrejme, všetkým podporovateľom futbalu v Gbeľanoch patrí veľká vďaka.“ V aktuálnom súťažnom ročníku sú Gbeľany v regionálnej súťaži a k tomu sa tešia na pohárovú výzvu v podobe fortunaligovej Serede. „Hráme druhú sezónu v V. lige, na začiatku sme mysleli prioritne na záchranu. Som rád, že v kádri máme päť vlastných hráčov z dediny a budeme chcieť, aby sa toto číslo rozšírilo. Tiež treba myslieť na to, že V. liga je už súťaž o kvalite. Máme dobrú partiu chlapcov, ktorá nás vzorne reprezentuje a som na nich hrdí, veď sme sa dostali do Slovenského pohára proti Seredi. Každý jeden z nich pozdvihol futbal v Gbeľanoch na vyššiu úroveň svedomitou prácou na tréningoch i majstrovských zápasoch,“ doplnil Martinček. Občianske združenie Športový klub Gbeľany združuje šachistov, volejbalistov, nohejbalistov i futbalistov. „Spoločnými silami troch obcí Kotrčiná Lúčka, Gbeľany a Nededza sme založili futbalovú akadémiu, kde máme okolo 100 detí,“ dodal Martinček.

Medzi pozvanými hosťami pri príležitosti osláv 70. výročia gbelianskeho futbalu bol aj nestor Martin Martinček (88). Práve on má v živej pamäti, ako sa to celé začalo, vtedy mal 18 rokov. „Nebol som medzi prvými, boli to starší páni. My ako deti sme nemali kde hrať a zohnať rovnú plochu futbalových rozmerov. Prvé ihrisko sme mali vtedy, keď nám povolili Štátne majetky v Martine pokosiť jačmeň a my sme tam postavili brány. Futbal v dedine začali organizovať po príchode z vojny Pavol Mucha a Rudolf Petko. Oni nás mladých chlapcov zbierali do klubu a neskôr sme to po nich prebrali aj funkcionársky,“ zaspomínal si s dávkou nostalgie. Povedal nám aj o jeho najkrajších futbalových spomienkach v obci: „Za mňa ročníky 1932, 1933 a 1934. To sme boli všetko chlapci z dediny a boli to najlepšie časy. O to všetko sa zaslúžil Štefan Merjat, ktorého srdce pre náš futbal bol neskutočný. Mám pocit, že to bolo na konci štyridsiatych rokov. Potom začal pracovať šikovný pán Benčo, ktorý bol výborný funkcionár.“ Zo súčasnosti má taktiež veľkú radosť, no mrzia ho reakcie niektorých ľudí: „Viete, po dedine je veľa rečí, že na postupe do V. ligy či rekonštrukcii priestorov niekto zbohatol. Neviem, prečo existujú závistliví ľudia, aby takto osočovali či písali rôzne veci. Základom je, že sa niečo vybudovalo a to ostane ďalším generáciám po nás.“

autor: Juraj Vnuk