Minulú sobotu sme sa boli pozrieť na zápas medzi TJ Bojničkami a TJ Družstevníkom Chtelnica, kde sme sa porozprávali aj s trénermi Rastislavom Kubíčkom a Mariánom Bogorom o situácii v mužstvách. Napriek tomu, že obe mužstvá sú na popredných miestach v tabuľke, nad postupom ani jeden z nich zatiaľ nepomýšľa, skôr sa snažia užiť si umiestnenie, ktoré momentálne dosahujú.

TJ Bojničky, Rastislav Kubíček

Ako by ste zhodnotili domáci zápas s Chtelnicou?

Bol to veľmi náročný zápas, súper bol po hernej stránke dobrý, ale to sme aj očakávali, pretože sa držia na predných priečkach tabuľky. Chtelnica si tento káder skladala dlhší čas, je tam vidieť rukopis trénera Mariána Bogoru, s ktorým sa aj osobne poznáme. Počas prvého polčasu mali viac „driftu“ hostia, podarilo sa nám dvakrát prestreliť ich brankára, na čo oni opätovne dorovnali skóre z pokutových kopov, ktoré musím povedať, boli odpískané správe zo strany oboch rozhodcov. V druhom polčase sa nám hneď na začiatku podarilo streliť ten víťazný gól, pretože gólový náskok sme si ubránili až do konca zápasu. Mali sme aj šance, ktoré sme však nepremenili. Sme radi, že sme vyhrali a ustáli tento zápas.

V nasledujúcich kolách vás čakajú pomerne ťažké zápasy s mužstvami, ktoré sú v prvej polovici tabuľky, ako Trakovice, Pečeňady, Koplotovce, Šípkové. Obávate sa niektorého z týchto mužstiev?

Nenazval by som to obavou, skôr máme prirodzený rešpekt pred každým súperom, ale nielen pred týmito ťažšími, ktorí nás čakajú najbližšie štyri kolá. Ideme od zápasu k zápasu, každý zápas je špecifický tým, že hráme s iným súperom, sú tam iní hráči, ktorých síce poznáme na základe dlhoročného pôsobenia v našej súťaži, ale tie mužstvá sú tak vyrovnané, že sa to môže skončiť hocijakým výsledkom. Potvrdili to aj predchádzajúce kolá  a z toho dôvodu nemá táto súťaž momentálne jasného favorita.

Vy ste hrajúci trénero, ako sa vám koučuje mužstvo z hracej plochy?

Nie je to ideálny stav, ja by som bol najradšej, keby mužstvo môžem koučovať z lavičky a vidieť to trochu aj z inej pozície, lež ako hráč z ihriska. Potom je aj ťažké hráčom niečo vyčítať, keď som sám hráč a urobím rovnako chybu ako ostatní. Ale bohužiaľ, situácia si vyžaduje, že musím aj napriek svojmu veku  ešte stále hrávať, nakoľko je nás málo a často chodíme na zápasy v oklieštenej zostave. Mladej generácií sa moc nechce, česť výnimkám ako napríklad Patrik Bučko, buď nechodia vôbec, alebo len sporadicky. Na zápasy nás chodieva 12, 13 hráčov a niekedy sa stane, že aj z toho mála stabilných hráčov je niektorý zranený, alebo vzniknú iné pracovné či rodinné povinnosti. Snažíme sa variť z toho čo máme.

V takomto prípade je zložité viesť asi aj tréningový proces?

Naše tréningy sú skôr o jednoduchom futbale, nakoľko aj tá tréningová morálka tak vyzerá. Z tých spomínaných dvanástich, trinástich hráčov, nás chodí na tréningy okolo osem. Cez týždeň je to slabé, v piatok to býva s účasťou lepšie, vtedy sa dá natrénovať aj streľba, zahrá sa futbal, ale nedá sa z toho robiť špeciálny tréning na nácvik akcií, alebo taktík.

Vo vašej pozícií sa zrejme nedá ani moc rozprávať o ambíciách, alebo je to inak?

Určite nemáme ambície postúpiť, chceme si len užiť pozíciu, ktorú momentálne máme. Pokračujeme vo výkonoch a aj v takej ľahkej eufórií z minulej sezóny, kde sme skončili na treťom mieste. Aj teraz sa mnohí čudujú, že na to, ako málo trénujeme, sme tam kde sme. Aktuálne máme v tíme väčšinu tridsiatnikov, ktorí majú bohaté skúsenosti z tejto súťaže, sú na tom fyzicky celkom slušne, tak možno aj práve preto dosahujeme také výsledky a postavenie v tabuľke.  Postup nezvažujeme, či už z pohľadu kádra, ale aj z pohľadu finančného zabezpečenia. Futbal si užívame, berieme to ako súčasť relaxu, výsledky, ktoré dosahujeme nás viacej utužujú ako kolektív, sme viac súdržnejší.

Najlepší výsledok ste dosiahli s Prašníkom, ktorý od vás dostal 9:0. Považujete tento zápas zatiaľ aj za svoj najlepší zo sezóny?

Tento zápas nebol najlepší, pretože Prašník prišiel s jedenástimi hráčmi a v priebehu druhého polčasu sa im ešte dvaja zranili. Tu by som vyzdvihol ich výkon, ktorý podľa mňa stojí za povšimnutie. Chalani zostali hrať aj deviati, odtrpeli si to a bojovali do samého konca, za čo im patrí všetka česť. Za najlepší by som označil zápas v Kľačanoch, kde sme remizovali 2:2, pričom vyrovnávajúci gól sme dostali v 95. minúte. Herne, takticky a z pohľadu disciplíny by som to zhodnotil ako náš najlepší zápas.

Spomenuli ste Patrika Bučka, ten je momentálne s ôsmymi gólmi na čele najlepších strelcov zo VII. ligy PLETIVA. Aký je to hráč?

Je to športovec telom aj dušou, pretože chodí na športovú školu do Nitry, kde sa venuje atletike, respektíve vrhu guľou a hodu diskom. Futbal má ako koníček, začínal ako brankár, ale neskôr prešiel na útočníka, čo mu aj dobre sedí, pretože dáva góly. Je na tom veľmi dobre kondične aj rýchlostne. Má ešte len 18 rokov a určite je budúcnosťou futbalu v Bojničkách. Dúfam, že ho zápal, ktorý má ako jeden z mála vrstovníkov, neopustí. Je to mladý chalan, ktorý je veľmi slušný, disciplinovaný, učenlivý a ochotný chodiť medzi nás.

TJ Družstevník Chtelnica, Marián Bogora

Ako by ste vy zhodnotili prehru s Bojničkami?

Mal som dlhodobo problém s množstvom zranených hráčov, teraz sme sa končene dali  trošku dohromady, ale môj najväčší problém je s brankármi. Ten trvá celú túto jesennú časť súťaže, pretože vždy mi chytá iný brankár. Samozrejme nebudem všetku vinu váľať na brankárov, ale netrénujú, každý zápas mi príde chytať druhý, nie sú tak zžitý s kolektívom a potom dostávame lacné góly. Či to bolo teraz s Bojničkami, alebo už aj v kolách predtým. Z našich prehier sme väčšinou lacno prehrali, vždy tlačíme, potom dostaneme lacný gól, čo nás trochu zarazí, súper začne brániť náskok a už je to o niečo ťažšie.

Ktoré z mužstiev v VII. lige Pletiva by ste označili za vašu konkurenciu?

V súťaži je šesť mužstiev, ktoré sú podľa môjho názoru pomerne vyrovnané, či už sú to Bojničky, Trakovice, Veselé, Šípkové alebo Koplotovce. Tento rok neviem, či bude niekto jednoznačným favoritom súťaže, skôr si myslím, že to bude až do úplného konca otvorené a rozhodne sa o tom v posledných kolách.

Aké sú vaše ciele s týmto mužstvom?

Ja osobne si myslím, že by sme mohli skončiť do piateho miesta, aj keď samozrejme dalo by sa skončiť aj vyššie, ale nejaké postupové ambície u nás nie sú. Aspoň z mojej strany to vidím tak, že tento káder ešte nie je pripravený na vyššiu súťaž a nerád by som bol, aby sme hneď po prvej sezóne opäť spadli späť.  Chalani potrebujú nabrať skúsenosti a je potrebné zmeniť aj tréningovú morálku.

Vy ste prešli mnohými mužstvami, prečo ste sa rozhodli trénovať práve Chtelnicu?

Keď som hrával za Myjavu, zranil som sa a už vtedy som začal trénovať Krakovany. Navyše mám už svoj vek, tak pomaly začínam trénovať, pretože pri futbale chcem zostať aj naďalej. Teraz som napríklad nehral už mesiac, pretože som bol zranený a už som vo fáze kedy viac trénujem ako hrám. A Chtelnica preto, lebo ma oslovili ešte počas minulej sezóny v zime, kedy mali 10 bodov a nevyzeralo to s nimi dobre.  Celú jarnú časť sezóny sme pracovali na tom, aby sme sa zachránili, čo sa nám aj úspešne podarilo.

Pred Chtelnicou ste pôsobili v Banke, s ktorou ste už hrali zápas v jesennej časti súťaže. Vyhrali ste 5:1. S Bankou to celkovo nevyzerá práve ružovo, aký na to máte názor vy?

Banka má pár skúsených hráčov a ostatní chlapci buď hrávali ôsmu ligu, alebo ešte len s futbalom súťažne začínajú, takže to budú mať ešte ako mužstvo ťažké. Ako je ťažký skok zo siedmej ligy do šiestej, tak je aj rovnako ťažký skok z ôsmej do siedmej. Banka hráva lepšie zápasy vonku, doma je cítiť ako chcú strašne vyhrať, ale každý im do polčasu nasúka góly. Ale je to celé o skúsenosti, ktorá  im určite veľmi chýba a je to vidieť.