Súťaž predprípravky hodnotia v Zelenči ako dobrú myšlienku

Oblastný futbalový zväz Trnava ponúka klubom možnosť prihlásiť ich najmenších hráčov do súťaže predprípravky. Viacerí tréneri tento projekt ocenili a zhodnotili pozitívne, nakoľko dáva možnosť aj tým najmenším hráčom nabrať futbalové skúsenosti a zručnosti.  O tom aké opodstatnenie má súťaž predprípravky sme sa spýtali trénera ŠK Slávie Zeleneč Mareka Vavra, ktorý so svojimi chlapcami z predprípravky absolvoval túto súťaž už dvakrát a plánujú sa opäť prihlásiť aj do ďalšej sezóny.

Ako hodnotíte myšlienku súťaže predprípravky? Na čo sa kladie dôraz pri trénovaní malých detí?

Určite deťom dajú viac zápasy ako samotný tréning. Učia sa pohybovať, učia sa systému hry, ako hrať, akým spôsobom  hra prebieha. Že je tam určitý počet hráčov,  že sa strieda, že je tam rozhodca, ktorý dozerá na priebeh hry, že je tam súper, s ktorým bojujú o víťazstvo. Ja si osobne myslím, že už len ten fakt, že sú oblečení v dresoch im niečo dáva.

Pri trénovaní predprípravky hovoríme o práci s malými deťmi, ako sa vám s nimi pracuje?

Určite je práca s malými deťmi náročná. Mám tam deti od päť až po deväť rokov, a predsa len päťročný chlapec je niečo iné ako deväťročný. Je medzi nimi rozdiel, či už pohybový alebo technický, takže si to vyžaduje individuálny prístup. Každý má iné nároky, takže je to rôznorodé. Niektoré deti si vyžadujú viac pozornosti, niektoré menej, niektorým stačí niečo vysvetliť a ukázať raz a hneď to pochopia, niektoré deti to potrebujú zopakovať viackrát.

Spomínali ste, že v tíme máte chlapcov od päť po deväť rokov a keďže nie sú všetci na rovnakej úrovni hry, ako to potom v takom tíme funguje?

Mám dva staršie ročníky, ktoré tvoria gro mužstva a ostatní sa pri nich priúčajú. Celkovo sú v tíme tri až štyri ročníky chlapcov, takže niekto ešte len začína, dá sa povedať, že sa ešte len hľadá na  ihrisku a niekto zase vie, čo má robiť, komu má nahrať, ako má nahrať. Takže mám chlapcov, ktorí hru tvoria, ale aj chlapcov, ktorí sa len učia, ale tak to je podstatou tejto súťaže, naučiť chlapcov hrať futbal. Ja sa snažím, aby každý zápas hrali všetci, takže sa postupom času do toho všetci dostanú, každý má v tíme svoju úlohu.

Takže o kladení nejakých tímových cieľov sa tu asi nedá hovoriť. Asi vám nejde o najlepšie umiestnenie sa v tabuľke?

Presne tak, celkovo pri mládeži nejde o  umiestnenie, ani čo sa týka prípravky, alebo aj žiakov. Aj keď u nás napríklad žiaci vyhrali suverénne súťaž. Ale nie je to o tom aby tieto kategórie vyhrávali, ja tvrdím, že je to o výchove nielen pre mužstvo, ale aj v rámci obce, alebo nejakého mesta. Futbalový klub plní kultúrno-športové poslanie, čiže vychováva deti kultúrne a zároveň aj športovo.

S týmito deťmi pracujete už dlho, venuje sa im dostatok času a ako ste spomínali, aj dosť pozornosti a individuálnej práce. Má to svoje opodstatnenie a výsledky? Vidíte na deťoch zlepšenie v hre?

Samozrejme, lebo keď sme začínali pred dvomi rokmi v tejto súťaži, tak toho veľa nevedeli a nebolo to jednoduché, ale teraz sú to chalani, ktorí už vedia čo je futbal. A určite im tieto skúsenosti pomáhajú neskôr v prípravke, a o to jednoduchšie to majú v žiackom a dorasteneckom mužstve, a taktiež to čiastočne uľahčí prácu aj ďalšiemu trénerovi, ktorý s nimi pracuje.

Aktuálne veľa klubov rieši problém s mládežníckymi mužstvami, či už z dôvodu nedostatku detí, alebo aj nie príliš veľkého záujmu z ich strany hrať futbal. Čo si o tom myslíte vy? Ako hľadáte deti do tímu?

Detí je určite menej ako kedysi, ale ja osobne mám teraz v predprípravke okolo 24 detí. V Zelenči máme celkovo početnú mládež, v prípravke bolo okolo 16 detí, u žiakov sme mali 25 detí, v doraste bol tento počet menší, ale teraz k nim prejde pár hráčov od žiakov, takže zatiaľ tu také problémy nemáme. Ale samozrejme to závisí aj od jednotlivých ročníkov, pretože keď je v triede povedzme osem alebo šesť chlapcov, tak z tých šiestich môžu hrať možno dvaja, traja chlapci, pretože nie všetci majú športové vlohy. Každá obec je niekde inde, u nás je výhodou aj to, že k nám príde sem tam hrávať pár detí z Trnavy. Určite je potrebné pre klub aby spolupracoval aj so školou, ono stačí stiahnuť z ročníka jedného, dvoch chlapcov a ďalší dvaja, traja sa k nim môžu pridať. Toto sú aspoň moje osobné skúsenosti. Ale keď nie je prepojená škola s klubom, tak sa potom ťažko získavajú chlapci.

Pri práci s malými deťmi musíte asi často komunikovať aj s rodičmi. Majú záujem komunikovať s vami, nie je to niekedy problém?

Nie nemám problémy pri komunikácii s rodičmi. My sa dokonca snažíme každého pol roka po súťaži urobiť pre rodičov s deťmi posedenie. Robíme to aj spoločne s prípravkou.  Pripravíme pre nich nejaký program, prídu rodičia s deťmi a takto spoločne strávime jedno poobedie.

Podporujú rodičia svoje deti vo futbale, keď vidia to všetko úsilie, ktoré do toho vkladáte? Dá sa tu hovoriť aj o nejakej pomoci z ich strany?

Táto práca je skôr o ochote, musí človeka baviť, pretože je robená takmer zadarmo. Mňa osobne to veľmi baví, je to radosť trénovať malé deti a preto sa jej aj venujem. Určite rodičia podporujú svoje deti. Čo sa týka pomoci, je to tiež veľmi individuálne. Niekto pomáha takmer stále, niekto pomáha aj materiálne, prípadne finančne a niekto zas pomáha menej. Všetko to súvisí aj s voľným časom rodiča, ale záujem z ich strany tam určite je.