Nedávno sme priniesli článok, ktorý popisoval problémy v dorasteneckých mužstvách, teraz sa ešte spätne pootočíme aj za úspechmi dosiahnutými v tejto kategórii.  Klub SFC Kopánka, ktorý už nepatrí do oblastnej súťaže, pretože postúpil do vyššej ligy, sa ako víťaz VI. ligy dorastu skupiny A stretol na konci sezóny v rozhodujúcom zápase o postup s dorastom Malženice - Bučany, ktoré boli víťazmi VI. ligy dorastu skupiny B. Zápas bol vyrovnaný, čo potvrdila aj remíza 1:1 a o víťazovi rozhodol penaltový rozstrel, ktorý lepšie vyšiel Kopánke. Momentálne má Kopánka v V. lige za sebou tri víťazstvá a jednu prehru a drží sa tak na druhom mieste v tabuľke. O úspechoch sme sa porozprávali s Ladislavom Žitnákom, ktorý je jedným z trénerov dorastu SFC Kopánka.

Ako dlho trénujete na Kopánke a ako sa vám v klube trénuje?

Na Kopánke trénujem rok a pol, predtým som tri roky pôsobil ako asistent trénera na Lokomotíve a myslím si, že tam som sa zaučil veľmi dobre. Na Kopánke sa otváral dorast počas minulej sezóny, pretože veľa chlapcov vychádzalo od žiakov a nemali by kam ísť. Preto vznikol dorast a bol som oslovený, aby som spolupracoval s mojím terajším kolegom Adamom Fančovičom, s ktorým trénujeme chalanov spoločne a dnes si už neviem ani predstaviť, že by som trénoval bez neho. Sezóna nám vyšla úspešne, čo sme ani neočakávali, dokonca som si teraz urobil aj trénerskú licenciu.

O postup ste bojovali s Malženicami ako prvým mužstvom zo skupiny B. Zápas bol vyrovnaný, o postupe rozhodli až penalty, vnímate tento zápas ako ťažký?

Určite ho hodnotím ako ťažký z toho dôvodu, že súper bol dobrý po fyzickej stránke. Zápas bol skutočne vyrovnaný, prvý polčas mal navrch súper, druhý polčas sa karta obrátila a boli sme zas o niečo lepší my a v konečnom dôsledku rozhodli penalty. O penaltách sa hovorí,  že sú o šťastí, ale môj názor je iný, povedal som to aj chalanom pred penaltovým rozstrelom, že futbal im vráti to, čo mu obetovali a venovali celý rok. Chalani si postup zaslúžili, a tie penalty dopadli tak ako k tomu pristupovali celú sezónu.

Ako by ste zhodnotili rozdiel medzi VI. ligou, v ktorej ste hrávali minulú sezónu a V. ligou, v ktorej hráte teraz? Vidíte lepšiu úroveň futbalu ako v oblastnej súťaži?

Ja osobne v tom veľký rozdiel nevidím. Aj v VI. lige, ktorá patrí pod ObFZ Trnava boli skutočne niektoré mužstvá kvalitným súperom. Napríklad Dolné Orešany, ktoré sa umiestnili hneď pod nami, alebo aj z druhej skupiny už spomínané Malženice – Bučany by sa vôbec nestratili v V. lige. Rovnako aj Križovany nad Dudváhom, ktoré zrušili dorast, boli určite výborným mužstvom. Teraz sme napríklad odohrali jeden zápas na Záhorí a ten zápas mal skutočne kvalitu, prehrali sme s Bolerázom, tí však prišli zo IV. ligy, ale nájdu sa aj mužstvá, ktoré by mohli hrať nižšiu súťaž, pretože nespĺňajú tú očakávanú kvalitu. Rovnako ako aj v oblastnej súťaži je tu určitá nevyváženosť kvality. Ale všetko závisí v doraste aj od toho, ako sa vám mení mužstvo, aký ročník vám vypadne a aký ročník k vám príde od žiakov.

Veľa klubov stráca dorastenecké mužstvá, bojujú s rôznymi problémami, aký je váš názor na túto situáciu? V čom vy vidíte najväčší problém a prípadne nejaké riešenia tejto situácie?

Je pravda, že táto dorastenecká kategória je veľmi problematická, to všetci vieme. Je veľa iných záujmov a milióny možností  ako môžu deti využiť svoj čas, ale jednoducho je potrebné ich nejakým spôsobom motivovať. Môj názor je taký, že je to spôsobené aj inými záujmami, ale aj kvalitou trénerov. Samozrejme musí byť v prvom rade vytvorený dobrý kolektív, ale musí byť aj dobrý a kvalitný tréner, ktorý bude mužstvo viesť. Ja mám možnosť to aj porovnať, pretože sme hrávali s rôznymi mužstvami a klobúk dole pred niektorými trénermi ako napríklad v Dolnej Krupej, alebo v Dolných Orešanoch. S týmito ľuďmi som nemal žiadny problém, porozprávali sme sa, na týchto ľuďoch bolo vidieť, že dokážu k hráčom pristupovať a pritiahnuť tých chalanov k futbalu a potom som zažil aj opačné príklady. A na margo toho, už to bolo spomínané, že aj zo strany zväzu by mohlo byť nejaké ohodnotenie najlepších hráčov, alebo by sa mohol urobiť výber z týchto hráčov, čo by pre nich určite pôsobilo motivačne.  Ale je to zase aj o tom trénerovi, pretože keď zväz pošle prihlášku, tak práve tréner je ten, ktorý musí vedieť posúdiť ako daný hráč pristupuje k futbalu, či je normálny alebo je problematický, a v takom prípade ho do výberu nepošle.

Aký prístup k hráčom uprednostňujete a čo je dôležité pri práci s mládežou?

Na Kopánke ide o združenie saleziánskej mládeže a ja som prvý človek, ktorý prišiel do tohto klubu zvonku. Toto prostredie bolo urobené pre tých chalanov, ktorí boli v tom prostredí vychovávaní. Tréneri, ktorí tam pôsobia, či už je to môj kolega, alebo tréneri prípravky a žiakov, sú skutočne kvalitnými trénermi, ktorí vychádzali z tohto prostredia. Je to futbalový klub so svojimi špecifikami, oni majú svoj pohľad, ja mám trochu iný pohľad ako oni a takto sa dopĺňame a zatiaľ to funguje stopercentne. Čo sa týka prístupu k hráčom, nie som  ani moc prísny, pretože to nemá význam, lebo chlapci v tomto veku sa vám na to vykašlú hneď ako sa im niečo nepáči, ale ani  sa nesnažím byť kamarát, pretože to tiež nie je cesta. Ja som typ trénera, ktorý 90 minút zápasu musí s mužstvom žiť, neobsedím na lavičke, s kolegom sme v tomto rovnakí. Počas zápasu aj kričíme, snažíme sa chalanom radiť a povzbudiť ich cez zápas. Chalani si na to zvykli a vedia kedy je dobre a kedy je zle. Keď sa trénuje tak sa trénuje a keď sa tréning skončí môžeme žartovať. Navyše som typ človeka, ktorý čo má na jazyku, to aj povie.

Ako tréner musíte dostatočne motivovať hráčov. Čo používate na ich motiváciu a na čo kladiete dôraz pri trénovaní? Je pre chlapcov motivujúci aj dosiahnutý úspech?

Je to taký efekt víťazstva, čím viac vyhrávate, tým to aj chalanov viacej baví. Keď sa vyhráva príde ich na tréning aj sedemnásť, osemnásť, ale keby sme prehrávali, verím tomu, že ich chodí okolo desať a hľadali by výhovorky. Ale je to aj o tom, či aj tréner prispôsobí tréning a urobí ho pre deti zaujímavý. V týchto ligách sa trénuje dvakrát do týždňa plus sa odohrá majstrovský zápas, a keď už prídem na tú hodinu a pol, naozaj sa tým deťom venujem a mám tréning pripravený na kvalitnej báze. Buď to trénovanie v sebe máte, alebo nie. Trénovanie vás musí baviť, futbal musíte mať v krvi, nie je to len o nejakých chodeniach na kurzy. Tréner musí sledovať najnovšie trendy, samovzdelávať sa, robiť si poznámky, pretože trénera papier nerobí. Môžete trénovať hociktorú ligu, ale nemôžete na zápas alebo na tréning prísť nepripravený. V nižších súťažiach je trénovanie na báze dobrovoľníctva a preto by to mali robiť ľudia, ktorí to robiť chcú a majú k tomu vzťah. Ja vždy na tréning prídem pripravený, či som tréner s licenciou alebo bez nej.