Necelých päť mesiacov po zápase plnom emócií, v ktorom nechýbali ani vylúčenia, sa Jakubova Voľa a Víťaz stretli na tom istom ihrisku znova. Vtedy, v meraní síl jarnej časti sezóny 22/23, vyhrali hostia 2:1. V nedeľu bolo všetko inak. Horúce hlavy dávno vychladli. „Čo bolo, bolo. Nikto si na to už ani nespomenul,“ poznamenal hrajúci prezident hosťujúceho klubu Peter Stašík. Aj výsledok bol iný. Tentoraz bodovali naplno domáci. Vyhrali 4:0, po polčase 1:0 (góly: Štefan Kolečanský 2, Pavol Červeňak, Martin Drobňak). Súperov, skôr ako nejaké spomienky, trápilo, či sa stretnutie pre zlé počasie nakoniec uskutoční. „Hralo sa. V našom prípade bolo všetko v pohodičke až do chvíle, kedy sa nám v 32. minúte zranil obranca Michal Ondrejčák. Akási kliatba, že v každom majstráku prídeme o hráča, sa napĺňa. Na začiatku sezóny nás bolo devätnásť, teraz sa ledva nájde jedenásť statočných.“ Štvrťhodinu pred koncom bolo stále 1:0 – a potom, hostia za dvanásť minút inkasovali trikrát. „Zlomový bol gól na 2:0. Domáci využili správne odpískanú penaltu. Skúsili sme vabank a ešte dvakrát inkasovali. Dosť krutá prehra, z ktorej sa však musíme poučiť a ísť ďalej. Popravde, kto zahodí štyri tutovky, nezaslúži si pomýšľať na úspešný výsledok, To bol presne náš prípad,“ dodal P. Stašík.

Hrajúci tréner Jakubovej Vole Tomáš Futej sa dal počuť: „Výsledok úplne nezodpovedá tomu, čo sa dialo na ihrisku. Pomohlo nám, že sme sa konečne dočkali kompletnej súpisky. Prišli navrátilci zo služby, zo zahraničia, po zranení. Prvý polčas bol podľa mňa vyrovnaný, možno sme boli o ten jeden gól lepší. V druhom dejstve až do 70. minúty mali navrch hostia. No dopadlo to ako dopadlo. Rozhodne však Víťaz nebol celkovo o štyri góly horší, to ani zďaleka. Jeho hráči však zahodili vyložené šance, za čo nakoniec pykali.“