Futbalisti Pušoviec v nedeľu na dvadsiaty pokus konečne bodovali v 6. lige ObFZ Prešov. Odniesol si to Uzovský Šalgov, ktorý na ihrisku bývalého treťoligistu podľahol 0:1. Rozprávali sme sa s trénerom Šalgovčanov Jánom Slaninkom.

Čo teda povedať na úvod?

Na úvod naozaj len jednoducho, jednou vetou. Domáci z minima šancí jednu premenili, my naopak, z množstva ani jednu. To je ale iba jedna strana mince. Tá druhá síce fanúšikov a divákov veľmi nezaujíma, ale pre nás manažérov šalgovského futbalu je podstatná. Pred týmto zápasom, ktorý sa hral od 10.30 hod., sa nám z 22-členného kádra ospravedlnilo 14 hráčov - pre pracovnú zaneprázdnenosť, zranenia a rodinné dôvody. Aby nás teda nebolo iba osem, prehovorili sme dvoch hráčov po nočnej smene a dvoch zranených hráčov, aby prišli hrať. Okrem toho, jeden z dvojice brankárov išiel hrať do poľa a jediným náhradníkom bol už tradične prezident klubu Peter Rokošný.

Chlapcom teda nemáte čo vyčítať, výsledok je za takýchto okolností prijateľný.

V kabíne sme počas prestávky ani po zápase nezvyšovali hlas, nepadali žiadne výčitky. Skôr sme hľadali slová pre upokojenie, aby sa nestratila motivácia do ďalších zápasov.

Už pred začiatkom jarnej časti som sa vyjadril, že keď má Uzovský Šalgov káder pokope, má zaručené miesto medzi elitou šiestej ligy. No keď nie sú hráči, nie sú ani výsledky. V úvodných piatich stretnutiach sme štyri vyhrali a len raz prehrali. Pramenila z toho veľká psychická výhoda. Avšak, po Veľkej Noci štyria hráči odišli na trojtýždňový pracovný turnus a pribudli dve zranenia. V zápasoch s Hermanovcami a Ľuboticami sme ešte dokázali uhrať remízy, ale v Pušovciach naše „pozliepané“ mužstvo nedokázalo s najslabším mužstvom súťaže ani len remizovať.

V nasledujúcej runde hostíte doma Pečovskú Novú Ves...

Do tímu by sa mali vrátiť minimálne piati hráči. Mnohí fanúšikovia sa budú pýtať, ako je možné, že tak dobre hrajúce mužstvo prehralo s Pušovcami, ktoré nemalo dovtedy ani bod. Neviem, či to budem vládať každému vysvetľovať, no na záver je treba dodať, že medzi hráčmi a manažmentom klubu existuje dohoda, že na prvom mieste je práca, škola, rodina a až potom futbal, čiže zábava. Ak sa pozrieme na amatérsky futbal z pohľadu pandémie, vojny na Ukrajine či inflácie, tak si myslím, že je to viac než pochopiteľné...