Profil človeka na sociálnych sieťach často napovie „o koho ide“. Predovšetkým príspevky, komentáre – a fotografie. Brankára Chmeľova Mateja Lukáča môžeme bližšie spoznať podľa profilovej fotky a aj tej druhej na vrchnej strane monitora. Keď sme sa s ním na začiatku mesiaca rozprávali pred zápasom s Brezovicou, dohodli sme sa na krátkom rozhovore aj na inú tému, než je futbal. Prvá jeho odpoveď bola, ako sa hovorí, bez otázky...

Áno, rybolov je mojou veľkou záľubou. Zdedil som ju po dedovi, ktorý ma brával k vode už ako malého chlapca.

Rybárom sa zvykne hovoriť aj tichí blázni, čo sa ale nezlučuje s postom brankára. Ako je to s vami?

V súkromí niečo z toho na mňa pasuje, som skôr tichá povaha. No na ihrisku pravý opak. Povinnosťou každého gólmana je, okrem iného, tiež dirigovať spoluhráčov v defenzíve a ja sa to snažím plniť vždy na sto percent. Keď som bol mladší, okrem usmernenia padali sem tam aj nejaké výčitky, keď sa niečo nedarilo. Vekom sa však už snažím spoluhráčov skôr usmerňovať a povzbudiť, no stále platí, že zvýšiť hlas je niekedy nevyhnutné.

Aké sú vaše najväčšie úlovky na tráve a vo vode?

Futbal je kolektívny šport a preto radím najvyššie postup Chmeľova do 7. ligy. Z rybníka v Jasove som raz vytiahol 14 a pol kilového kapra, najťažšiu rybu v mojej doterajšej rybárskej kariére.

A čo ostatní hráči vo vašom tíme? Ktorý ďalší má nejakého zaujímavého koníčka?

Peter Justiňák je poľovníkom.

Na záver otázka už iba na futbalovú tému. V jari ste za 360 minút dali len šesť gólov. Zajtra hráte v Ostrovanoch, ktoré majú najderavejšiu obranu v súťaži – 70 inkasovaných gólov. Idete si k súperovi po všetky tri body?

Taký cieľ máme pred každým zápasom. Pevne verím, že chlapci zajtra konečne prelomia streleckú smolu a domov sa vrátime s víťazstvom na konte.