Kým na jednom ihrisku až dve zahodené penalty jedného mužstva mrzieť nemuseli, na inom, skoro „susednom“, len jedna určite áno. V Rožkovanoch sa strelci dvakrát mýlili z bieleho bodu proti Šarišským Sokolovciam,  v Dubovici raz. O zápase s posledným Uzovským Šalgovom sme sa rozprávali s hrajúcim dubovickým trénerom Tomášom Šimkom. Spokojný s nerozhodným výsledkom 1:1 byť nemohol. K 42. narodeninám, ktoré oslávil 17. októbra, si isto želal iný darček. „V úvodnej štvrťhodine sme si vypracovali tri vyložené šance, k tomu jednu penaltu.“ Tú kopal najlepší strelec mužstva Slavomír Hurajt... Lenže, bolo to v 13. minúte a možno preto ju nepremenil – myslia si poverčiví fanúšikovia, tí druhí si takého úvahy nepripúšťajú. „Inokedy dáva, teraz nedal. Vyznamenal sa brankár hostí Kamil Klembara, ktorý si s jeho pokusom poradil. S tým už nič nenarobíme.“

V prvom polčase gól nepadol, v druhom, presne po hodine hry, udreli hostia. Presadil sa Tomáš Malík – 0:1. Zahodená jedenástka od tohto okamihu mrzela dvojnásobne. Našťastie pre Dubovicu nie až tak dlho – iba deväť minút. Česť Hurajtovcov ratoval mladší brat Dominik, ktorý vyrovnal na 1:1. Nášho spolubesedníka to príliš neprekvapilo. „Celkom mu to sype, má streleckú formu, v posledných piatich dueloch vsietil päť gólov.“ 

Až do záverečného hvizdu sa už skóre nezmenilo, no zaujala neželaná výmena, resp. vynútené striedanie v tábore hostí. Nechtiac sa oň postaral práve T. Šimko. „Je mi to ľúto. S Milošom Feketem sme kamaráti, dokonca bývalí spoluhráči, hrávali sme niekedy spoločne za Ražňany. Náš osobný súboj sa však pre neho neskončil dobre. Zrejme som mu nešťastne priľahol členok, skončil v nemocnici, vraj ide o zlomeninu. Ospravedlnil som sa mu hneď ako to bolo možné a robím tak aj teraz. Mrzí ma rovnako, že som jeho mužstvo pripravil o výraznú oporu,“ odkázal do Uzovského Šalgova T. Šimko.