Uplynulý víkend sa v Prešovskom a Sabinovskom okrese skončila sezóna, na ktorú by najradšej všetci čo najskôr zabudli – všetci vieme prečo. Z určitého pohľadu to platí aj o tímoch, ktoré skončili na prvom mieste tabuľky a mali by zamieriť do vyššej súťaže. Medzi nimi aj hráči TJ ŠM Dulova Ves.

Tí sa lúčili so siedmou ligou v stretnutí s FK Drienov. Dostali dva góly, no zostali aj tak na víťaznej vlne, lebo hosťom „naložili“ päť. Góly strieľali: 21. a 35. Martin Dupkala, 55. Anton Petrovčík, 75. Ivan Bednár, 85. Stanislav Hamborský – 65. Roland Komora, 67. Samuel Klajber.

Po víťazstve 5:2 sme položili šesť otázok úspešnému trénerovi Petrovi Katonovi.

Súpera ste nešetrili ani v zápase, keď už z vášho pohľadu o nič nešlo.

V takých prípadoch je na trénerovi, aby svojich zverencov správne nabudil, viedol k tomu, aby nič nezľahčovali a hrali na sto percent.

No aj keby bolo treba, napr. po tom, ako hostia znížili z 3:0 na 3:2, malo by nejaký význam, byť na svojich zverencov za takýchto okolností "pes"? Koniec koncov, nevyzeráte na to, aby ste mali maniere Viktora Tichonova... 

Som zástancom filozofie, že každý jeden hráč ide na ihrisko s tým, že na ňom nechá srdiečko na a keď sa mu niečo nepodarí, netreba to riešiť krikom, nadávaním a podobne.

Možno už skôr, a keď nie, tak určite teraz, ste sa stali najúspešnejším trénerom z partie vašich bývalých spoluhráčov v 1. FC Tatran. Prijímate po včerajšku gratulácie aj od nich? Bola niektorá aj niečím zaujímavá?   

Nepovažujem sa za nejakého zvlášť úspešného trénera. Veľká vďaka patrí chlapcom, ktorí tvoria super partiu, sú super futbalisti, resp. ľudia. Nejaké blahoželania boli, ale nijaké špeciálne. Snáď za zmienku stojí len kávička s bývalým spoluhráčom zo zeleno-bieleho dresu Martinom Pribulom, ktorého by som rád videl v Dulovej Vsi.

Oddýchnete si po nedeli aspoň na chvíľu od futbalu, alebo už myslíte na 6. ligu? 

Treba začať pracovať hneď, aspoň ja som tak nastavený, lebo nový ročník je tu ani sa nenazdáme. Aj preto, lebo stagnovať nie je namieste, treba sa výkonmi posúvať dopredu. Veď budeme hrať znova o súťaž vyššie a to je výzva.  

A vlastne, zostávate pri kormidle, alebo zatiaľ nie ste s klubom dohodnutý? 

Chlapci mi pred zápasom odovzdali darček, za ktorý im veľmi pekne ďakujem. Ja som sa s úsmevom opýtal, či to má byť akože na rozlúčku. Všetci sme sa zasmiali. Čo sa týka konkrétnej otázky, reč o mojom prípadnom ďalšom pôsobení pri mužstve ešte nebola.

V prípade, že zostanete na lavičke nováčika, zápas s ktorým súperom bude pre vás osobne niečím výnimočný?

Asi žiaden, no hráči to isto budú vnímať inak. Vo viacerých dueloch nastúpia proti kamarátom, rovesníkom, s ktorými si mimo ihriska rozumejú, stretávajú sa. Spomeniem napríklad Vyšnú Šebastovú, no v majstrákoch to bude musieť byť všetko inak.