Amatérsky futbal dostal na Slovensku znova červenú. V 6. lige ObFZ Prešov stihli odohrať nekompletných desať kôl. Čo v nich ukázali hráči FK Uzovský Šalgov? Rozprávali sme sa s trénerom Jánom Slaninkom.

V tabuľke vám patrí aktuálne deviate miesto. Vaše doterajšie jesenné pôsobenie sa dá rozdeliť do niekoľkých „celkov“. Začnime neslávnym úvodom. Prehra v prvom kole a potom ďalšie tri? Ako sa s odstupom času pozeráte na tie štyri zápasy? Dali vám aj niečo pozitívne, keďže sa hovorí, že všetko zlé je na niečo dobre?

Úvod tejto sezóny bol akoby vernou kópiou predchádzajúcej. V pozícii mužstva na predposlednom mieste tabuľky, len s 13 bodmi na konte, sme patrili do tej skupiny, ktorým jej anulovanie neublížilo.

Aj preto sme sa chceli čo najlepšie pripraviť ročník 2020/2021. Lenže, na začiatku to tak nevyzeralo. Keď spätne hľadám príčiny, musím priznať aj zlé načasovanie prípravy. Odštartovali sme ju na začiatku júna, prihlásili sa do Letného pohára. V polovici júla si hráči vyžiadali letnú „dovolenku“, ktorá reálne trvala dva týždne, no v prvom majstrovskom zápase vo Vyšnej Šebastovej boli hráči mysľami akoby ešte vždy na nej. Prehrali sme 0:3, nič neukázali a prišli o Dávida Slaninku, ktorý sa zranil a momentálne ho čaká operácia kolena. Nikomu asi netreba pripomínať, že po takom zápase sa dosť ťažko hľadá motivácia pre ten nasledujúci. Doma s Brezovičkou sme už ukázali o čosi viac, náš prejav bol podstatne lepší, ale góly dávali iba hostia. Prehra 0:3 bola veľmi krutá. Čierna séria pokračovala aj v Hermanovciach, kde nám nepomohlo ani vedenie 2:0 a podľahli sme 3:4 - a doma do Žipovom, nechali sme vyniknúť brankára súpera a prehrali 1:2.

Potom prišla víťazná trojzápasová šnúra...

Áno. Do zápasu v Dubovici sme išli s tým, že vieme hrať, ale musíme vedieť aj vyhrávať. Mali sme už k dispozícii Matúša Pagáča, ktorému sa skončili pracovné povinnosti, hneď sa predviedol dvomi gólmi, ďalšie dva pridal náš najlepší strelec Matúš Kovaľ, ktorý je zatiaľ naším najlepším strelcom, zvíťazili sme 4:1. Mužstvo konečne našlo potrebný pokoj a hernú pohodu, čo sa ukázalo doma s Terňu (3:0) a v Šarišských Sokolovciach (2:0).

Sériu prerušili Nemcovce, s ktorými nezvládate závery stretnutí a inak to nebolo ani teraz.

Predovšetkým sú naše vzájomné súboje veľmi dramatické. Nebolo tomu inak ani teraz. Napriek tomu, že chlapci vedeli o Pavlovi Majerníkovi ako o kľúčovom hráčovi a obávanom strelcovi, neustrážili ho. Najprv nám dal úvodný gól, neskôr zariadil penaltu. Pri tejto situácii sme dostali až dvojnásobný trest a to vylúčenie kapitána Kristiána Kropiľáka a penaltu. S tým sme sa doteraz nestotožnili a po zhliadnutí záznamu v Relácii Futbal za humnami si mohol každý urobiť svoj názor. Našťastie pre nás sa nemcovský kanonier tentoraz netrafil. Od tohto momentu , teda zhruba od 25. minúty sme hrali iba s jedným útočníkom, no paradoxne mali hru vo svojej réžii a množstvo šancí. V závere prvého a na začiatku druhého sa nám podarilo otočiť na 2:1 a zdalo sa, že dokážeme nemožné. No nestalo sa. Prišla 86. minúta a - kto iný - Pavol Majerník vyrovnal na 2:2. Nám sa však bod málil a tak sme v snahe strhnúť víťazstvo na svoju stranu opäť vybehli na súpera. V 90. minúte sa nám naskytla možnosť priameho kopu, Miloš Fekete spoza šestnástky mieril presne i prudko k žrdi, ale hosťujúci brankár jeho strelu chytil. A potom sa stalo to, čomu nikto akoby nechcel uveriť, okrem radujúcich sa hostí. Z následného protiútoku Nemcovce zaznamenali gól na 2:3. Čo k tomu dodať... Od 25. do 86. minúty zápasu sme dokázali držať našich fanúšikov v radostnej eufórii, aby po záverečnom hvizde dvíhali ruky nad hlavy hostia. Presne pre toto majú ľudia radi futbal.

Jesenná časť sa skončila predčasne, no po desiatich kolách sa už dá v globále hovoriť o spokojnosti – alebo naopak?

Prerušenie súťaží vzhľadom na epidemiologickú situáciu vnímam ako logické až nevyhnutné. Žiaľ, pre náš tím, ktorý začal byť konsolidovaný a naša hra mala vzostupnú tendenciu, je to škoda. Môj názor na túto nezvyčajnú situáciu je taký, že amatérsky futbal na okresnej úrovni sa hrá hlavne pre divákov. Je to súčasť kultúry na dedinách. Ak by sa hralo dlhodobo bez divákov, stratil by futbal na atraktivite a ešte viac by klesol záujem mladých chlapcov o tento šport. Ich totižto body nezaujímajú. Musíme len veriť, že táto pandémia čoskoro skončí a život i futbal sa opäť vrátia do normálu.