Ako sa zrodil váš návrat do Dolnej Tižiny, kde ste pôsobili v jej slávnej ére spred pätnástich rokov?

Päť rokov som trénoval Radôstku a chcel som sa viac venovať sebe – či už cez duatlon alebo sem-tam zabehnúť maratón. Odišlo mi koleno, v behu som nemohol pokračovať a z regiónu som mal určité ponuky. Nechal som sa správne poblázniť dobrým kamarátom Jozefom Bačinským a z tejto obce mám dokonca aj manželku, i keď som rodákom z Kubíkovej. Dobre poznám toto prostredie, a tak som prikývol.

Pozdáva sa vám aktuálna filozofia v klube, robia to funkcionári podľa vás dobre

Bratia Marek a Lukáš Ďurinovci správne uchopili myšlienku tým, že vytvorili skvele fungujúce zázemie od žiačikov až po mužov. Každá kategória má vytvorené výborné podmienky, chlapci sa tomu dosť venujú a ja im aj touto cestou adresujem veľkú pochvalu.

Kvalitný dorast v Dolnej Tižine je základom úspechu, že sa vám darí aj v mužskej súťaži?

Postúpili minulú sezónu vyššie, teraz som k nám vytiahol už pár hráčov a u nás hrajú väčšinou mladí odchovanci, no hlavne sú zadarmo. Preto je potom skvelá partia, lebo viete, aj v oblasti sú tímy, čo hráčov platia a nerobí to neraz dobrú krv. Povedal som mojim chlapcom, že trénujete pre seba a hráte pre ľudí, čo platilo kedysi a platí aj teraz, čo iní by povedali, že je to klišé. Prirodzene, ak máte na tribúne priateľku či kamarátov, tak sa chcete ukázať. Hráčov musíte ako tréner aj správne poblázniť, potom sa „vyhecujú“, urobia výsledky a zrazu prídu na zápasy aj fanúšikovia.

Počas jesene ste ani raz neprehrali, ste na druhej postupovej priečke. Vládne v klube spokojnosť?

To je super, no teší ma najviac tá skvelá partia od hráčov až cez fanúšikov. Vonku ide s nami plný autobus, mladšie ročníky prídu na autách. Mali sme doma ťažké zápasy, ten najlepší súper boli Pšurnovice a vrchol na Unize, kde to bol sviatok pre hráčov, keďže sa hralo pod umelým osvetlením. My potrebujeme hrávať zápasy vonku, lebo naše ihrisko je podstatne menšie, a keď prídeme na „letisko“ tak mladí chalani vedia ukázať svoju rýchlosť či kombinačnú hru. Táto liga má dosť skúsených hráčov, ktorí si to na malom ihrisku vedia pozične uhrať, čo nám robí občas problém.

Vo vašom kádri je aj skúsený Miroslav Nemec, je obrovským prínosom pre mladých chalanov?

Pôsobil v Tižine počas starej éry, potom sme boli spolu v Stráži a spoločne máme dlhšiu spoluprácu. Bol už rok predtým, je skôr na tú lavičku a chce pri mladých hráčov pookriať a ísť na ihrisko na 10 – 15 minút; je to osobnosť nielen pre hráčov, ale aj divákov a vie futbalom rozdávať radosť. Mňa teší, že na tréningy príde 14 až 16 chalanov, potom aj mne sa dobre robí a všetkých táto práca napĺňa.

Chcete postúpiť do druhej triedy či ešte je o tom písať predčasné?

Nechcem sa hrať na filozofa, no chceme vyhrávať a potom sú z toho body do tabuľky. Každý, kto je v tabuľke vysoko, mal by chcieť ísť na postup, lebo nemám rád reči typu, že na vyššiu ligu nemáme peniaze a podobne. To je pre mňa ukážkový alibizmus. Futbal hráte pre radosť, my ju chceme postupom spraviť skvelým majiteľom, funkcionárom, sponzorom a celej obci.