Novak to pekne povedal, vďaka Rafovi musel vždy hrať až za limit, ale to isté sa dá povedať aj o zápasoch, ktoré hral proti Rogerovi. Vzájomná rivalita týchto troch tenisových velikánov, ktorá trvala takmer 20 rokov, posunula tenis do absolútnej dokonalosti.
U Rafu som oceňovala jeho obrovskú húževnatosť a bojovnosť, nevypustil ani jednu loptičku, aj zo situácií, keď sme si mysleli, že ju nedobehne, ešte z nej dokázal zahrať víťazný úder. Nikdy sa nevzdával, ani v čase, keď bol veľakrát zranený, a tých zranení bolo veľa, ale vždy sa dokázal vrátiť v skvelej forme a vyhrávať ďalšie tituly, vrátane tých najcennejších.
Bol svojský v používaní svojich rituálov, či už to bolo pred nástupom na kurt, pred každým podaním či správnym uložením fľašiek s vodou. Mnohým tým brnkal na nervy, ale jednoducho, patrilo to k nemu.
Málokedy sme ho videli na kurte nadávať či zlomiť raketu, vždy bol maximálne sústredený na hru, voči svojim súperom sa správal férovo, je vzorom pre mnoho mladých tenistov, čo sú hodnoty, ktoré ho právom radia na označenie Veľká tenisová legenda. Ďakujeme, Rafa 👍